Veľké ambície Sydney Pollack nemal. Až keď sa stal režisérom, pochopil, že sa mu splnil sen.
BRATISLAVA. Ak máte chuť na niečo krásne a zároveň neuveriteľne trýznivé a smutné, vždy môžete ísť do videopožičovne a pozrieť si drámu Takí sme boli.
Ten film nakrútil v roku 1973 Sydney Pollack. Muž, ktorý mal pred príbehmi o láske veľký rešpekt, a muž, ktorý nikdy poriadne nemohol uveriť, že je režisérom.
Potom nakrútil Tri dni Kondora, Tootsie, získal dvoch Oscarov za Spomienky na Afriku a v pondelok zomrel ako veľká filmová legenda.
Nevedel, čo má robiť režisér
Jemu by pritom stačilo, keby bol hercom. A nemuselo to byť ani v kine, aj divadlo bolo pekným cieľom.
Filmy si nechával len na sobotňajšie domáce premietanie a fantazírovanie, veď v päťdesiatych rokoch ešte ani filmové školy neboli.
Zrazu však prišiel herec Burt Lancaster a režisér John Frankenheimer a postrčili ho, vraj náhodou, k réžii.
„Bolo to prosté, filmárom som sa jednoducho stal. Bol som režisérom a ani som nevedel, čo by som mal ako režisér robiť. Jediné, čo som vedel využiť, boli moje skúsenosti priemerného herca,“ vravel pred časom Sydney Pollack, keď viedol filmovú lekciu v Cannes.
Nebolo to tak málo, aspoň ho to priblížilo k iným hercom. Vedel im dať jasné pokyny a nemusel pri tom teoretizovať a viesť zbytočné intelektuálne reči.
Po hviezdach netúžil
Pollack vravel, že sa za to niekedy až hanbil – nikdy nemal problémy vydrankať na svoje filmy peniaze a vždy dostal takého herca, ako si predstavoval. Roberta Redforda, Barbru Streisand, Meryl Streep, Dustina Hoffmana, Faye Dunaway, Kristin Scott Thomas, Harrisona Forda alebo Seana Penna.
Že sú hviezdy, o tom nerozmýšľal. „Nikto mi nepriložil pištoľ k spánku, musíš obsadiť hviezdy! Ja som si len vybral toho najlepšieho herca pre každú rolu.“
Jeho veľkým parťákom bol Robert Redford, tvorili rovnako slávnu dvojicu ako Martin Scorsese a Robert de Niro.
Poznali sa už od roku 1960, keď boli ešte obaja iba hercami. Spolu prešli viacerými žánrami – začali westernom Jeremiah Johnson, skúsili triler Tri dni Kondora a skončili pri melodrámach Takí sme boli, Spomienky na Afriku a Havana.
S komédiou úspech nečakal
Raz to Sydney Pollack skúsil aj s komédiou, dokonca si v nej aj zahral. Spolu s Dustinom Hoffmanom, prezlečeným za ženu. Vo filme Tootsie, samozrejme.
Prekvapilo ho, že po ňom došlo desať nominácií na Oscara, pretože keď ho nakrúcal, cítil sa veľmi neistý.
Ani pri prvom komornom premietaní v roku 1983 nemal žiadny super dobrý pocit. V Cannes spomínal: „Počas projekcie som bol úplne vystrašený. Ľudia za mnou sa smiali, a ja som nevedel, či sa nesmejú mne. Uľavilo sa mi, až keď za mnou prišli a chceli mi potriasť rukou. Ako sme sa nasmiali, vraveli.“
Naposledy nakrútil film Tlmočníčka pred tromi rokmi. Zmiešal v nej politiku, triler a aj disciplínu, ktorú považoval za najťažšiu – príbeh o láske.
Žiadny z klasických amerických žánrov ho nedokázal tak fascinovať, hoci mal rád westerny, trilery i dobrodružné filmy. Vravel: „Najväčšie zamilované príbehy sú tie najtragickejšie. Ľudia spolu nezostávajú celý život, to vieme. A v každom začiatku lásky je už jej koniec. To ma vždy dojímalo a ešte stále dojíma.“
Veľmi obdivoval Eyes Wide Shut od Stanleyho Kubricka, a bol hrdý, že v ňom hral vedľajšiu úlohu.
Posledným filmom, v ktorom dostal úlohu, je Michael Clayton s Georgeom Clooneym. Ten ešte stihnete v kine.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Povedali o Pollackovi
„Náš vzťah so Sydneym bol priateľský i profesionálny a trval vyše štyridsať rokov. Je to pre mňa príliš osobná záležitosť, aby som o ňom mohol nahlas povedať čo i len slovo.“
Robert Redford
„Bol to skvelý režisér. A veľmi dobrý priateľ. Niekto, s kým som mohla mať tajomstvá.“
Barbra Streisand
„Vďakami Sydneymu bol svet o niečo lepší, filmy boli o niečo lepšie, dokonca aj večere boli o niečo lepšie.
Klobúk dolu pred takou triedou. Bude nám veľmi chýbať.“
George Clooney
„To, že som mohla Sydneyho spoznať a pracovať s ním, to bol pre mňa veľký dar. Bol dobrým prateľom a fenomenálnym režisérom, cením si každú chvíľu, ktorú som s ním mohla byť.“
Sally Field
„Sydney dokázal nechať dialóg a emóciu scény hovoriť za seba.“
Michael Apted, prezident únie režisérov
„Sydney Pollack spravil jedny z najvýznamnejších a najnezabudnuteľnejších filmov za posledné tri desaťročia. Veľmi citlivo vnímal politiku a to, na čom stojí jeho vlastný svet. Pritom sa vyvíjal a menil tak, ako sa vyvíjala a menila doba.“
