BRATISLAVA. Steve Howe, Carl Palmer, Geoff Downes, John Wetton. Štyri mená, bez ktorých by hudobné dejiny vyzerali dosť inak. Títo muzikanti totiž hrali a nahrávali v legendárnych britských artrockových skupinách Yes, Emerson, Lake and Palmer (ELP), King Crimson, The Buggles a v roku 1981 dali dokopy skupinu Asia. Po rôznych zmenách sa predvlani opäť stretli v pôvodnej zostave, urobili nový album a vyrazili s ním na svetové turné. Jeho súčasťou sa stane aj Bratislava, kde pricestujú hrať už túto sobotu.
„Toto je skutočná Asia,“ tvrdí gitarista Steve Howe. „Boli rôzne verzie kapely, ale túto originálnu zostavu publikum najvernejšie prijíma. Keďže sme chodili na turné iba pár rokov, bude konečne príjemné hrať publiku na celom svete, mnohým, ktorí nikdy nemali šancu vidieť náš koncert.“
Štvorica zakladajúcich členov sa dala prvýkrát dokopy v čase, keď jej domovské skupiny mali pauzy a im sa chcelo robiť nové veci. Ale hlavne dosť iné veci – kým Yes, ELP a King Crimson hrávali predovšetkým virtuózne a prepracované inštrumentálky, nový projekt mal byť melodický pesničkový rock. Tento kontrast je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo sa britskí muzikanti rozhodli pomenovať vzdialeným svetadielom Ázia.
Debutový rovnomenný album bol obrovským komerčným úspechom. Hitovka Heat of the Moment prevalcovala hitparády a v hudobnej televízii MTV, ktorá sa tiež práve rozbiehala, azda okrem Madonny nik nemal tak veľa priestoru ako práve Asia. Časopis Billboard ju vyhlásil za skupinu roka 1982. Potom prišli striedavé úspechy, striedania členov a pauzy vynútené comebackmi ich domovských skupín.
Prvá informácia o návrate prvej superzostavy Asie sa objavila v apríli 2006, zámienkou sa stalo 25. výročia založenia. Toto turné nie je len spomienkové, znieť budú aj nové pesničky z albumu Phoenix, ktorý vyšiel v apríli tohto roka. V sobotu sa v bratislavskom divadle Aréna dá čakať poctivá stará škola: „Boli sme unikátni vtedy a stále sme – sofistikovaný rock s melódiami a singlami. Bolo to tabu v tých dňoch a stále to môžete počuť zriedka aj dnes,“ vyhlásil bubeník Carl Palmer v roku 1990, no jeho slová stále platia.
