SME
Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Expo 58 – sen na export

V pražskej Mestskej knižnici otvorili výstavu Bruselský sen - českoslo­venská účasť na Expo 58 v Bruseli a životný štýl raných 60. rokov. Osloví nielen pamätníkov, retromaniakov a historikov.

Z výstavy Bruselský sen.Z výstavy Bruselský sen. (Zdroj: CZECH DESIGN)

V pražskej Mestskej knižnici otvorili výstavu Bruselský sen - českoslo­venská účasť na Expo 58 v Bruseli a životný štýl raných 60. rokov. Osloví nielen pamätníkov, retromaniakov a historikov.

PRAHA. Máte to tu krásne! Len keby to nebola propaganda. Na takúto reakciu boli pracovníci československého pavilónu na svetovej výstave Expo 58 pripravení. Každý si musel naštudovať manuál s odpoveďami, ako reagovať na „provokatívne“ poznámky. Aj ten nájdeme na prehliadke Bruselský sen.

„Žijeme v roku 1958, v roku veľkých technologických zázrakov, keď je všetko možné,“ takto znela úvodná veta v brožúrke k československému pavilónu na Expo 58 v Bruseli. Táto veľkolepá prehliadka prebiehala medzi aprílom a októbrom 1958. Bola prvou po devätnástich ro­koch, na ktorej sa zúčastnila väčšina dôležitých krajín.

Keďže studená vojna bola v plnom prúde, výstavné pavilóny boli ako stvorené na propagandu. Československý pa­vilón dokázal decentne a sofistikovane prezentovať, a­ký šťa­stný a tvorivý je československý občan. Umenie, dizajn, technológie – pavilón podriadil ideologickému posolstvu všetko. V hodnotení odborníkov aj laikov dostal najvyšší počet bodov. Čím to bolo?


Československo pôsobilo ako idylická krajinka, kde každý pracuje pre úspech každého. No súčasne náš pavilón predstavil to najlepšie z umenia aj vedy.

Pavilón prezentoval Jeden deň v Československu a bol rozdelený do troch sekcií: Práca, Odpočinok a Zábava. Pre vystavujúcich bol Brusel úžasná príležitosť prezentovať svoju tvorbu a dostať sa k materiálom.

K niektorým umelcom mali funkcionári výhrady, napríklad k Janovi Kotíkovi, ktorého vitráž bola príliš abstraktná. Našťastie, dosahovala také obrovské rozmery, že ju nebolo čím nahradiť, a tak sa v Bruseli nakoniec prezentovala. Iróniou však bolo, že keď bola navrhnutá na Veľkú cenu, československá delegácia zalobovala proti.

Na čiernom trhu

Sklo a keramika boli jednou z najväčších „bômb“ nášho pavilónu. České sklo bolo fenoménom už predtým, v Bruseli naozaj ohúrilo. Totálnym zázrakom však bola Laterna magika a Polyekran od bratov Radokovcov a Josefa Svobodu. Polyekran projektoval film na osem plátien a zosynchronizoval ho so zvukom. Detaily a celky, farebné a čiernobiele zábery poeticky prelínal. Laterna magika išla ešte ďalej. V spolupráci Miloša Formana synchrónne prepájala živý tanec, hudbu, spev, divadlo, pantomímu.

Dodnes funguje Laterna magika ako atrakcia pre turistov pri Karlovom moste, v Mestskej knihovni môžeme precítiť jej atmosféru z dobového filmu. V Bruseli tento program vďaka šuškande aj miestnej tlači zažíval obrovský divácky záujem, stálo sa naň v dlhom rade, so vstupenkami sa obchodovalo na čiernom trhu.

V Laterne magike vystupoval aj SĽUK, a tým sa dostávame k otázke, aké zastúpenie malo v československom pavilóne Slovensko.

„Zo Slovenska ste mali zastúpenie od Ladislava Gudernu a Ľudovíta Fullu,“ povedala pre SME jedna z kurátoriek výstavy Vanda Skálová. „Pri príprave výstavy sme oslovili aj Slovenskú národnú galériu, ale dostali sme odpoveď, že na Slovensku bruselský štýl nebol a nikto sa tomu nevenuje. Niektoré nábytky sa však vyrábali v Bratislave.“

Všetko je už inak

Bruselský štýl sa dostal do encyklopédií až v poslednom desaťročí, no bruselská estetika sa veľmi rozmohla ešte v 60. rokoch. Prejavila sa vo všetkých oblastiach – napríklad v textile, skle, typografii, o tom napokon hovorí druhá časť výstavy. Tá sa venuje životnému štýlu v 60. rokoch, teda odtlačku Expa na bežný život v Československu - od vysávača Eta 402 cez porcelánové labute až po módu.

Dnes je všetko inak – pavilón, po Expe prenesený do Prahy, zhorel, o mnohých exponátoch sa dodnes netuší, kde zmizli, a slávnu reštauráciu, ktorá dodnes stojí v Prahe na Letnej, má v prenájme reklamná agentúra.

Túto absenciu prehliadka v Mestskej knihovni kompenzuje, je dôsledná, jej príprava trvala tri roky. Koncipovaná je ako multimediálna prezentácia, čo jej len dodáva na príťažlivosti.

S manuálom v batôžku

Československý pavilón vní­ma nielen cez umelecký aspekt, ale aj cez sociologický a politicko-kultúrny. V Prahe trvá do 21. 9. a možno sa o rok presunie do Slovenského národného múzea. Určite osloví pamätníkov, retro maniakov a vlastne hocikoho, kto si rád zaletí v snoch o 50 rokov naspäť. Tento sen nie je len pôsobivý, ponúka aj drsné prebudenie.

Napríklad už spomínaný manuál, plný absurdných „rád“ ako odpovedať. Jedna z nich vyzerala takto: „Máte tu so sebou aj mladé ženy. Mohli by sa tu vydať? A zostať?“

Správna odpoveď znela: „Láska nepozná hranice (...) ale všetky sú vydaté a majú v Československu manžela a dieťa, alebo viac detí ako my všetky. Takže to neprichádza do úvahy.“

Československá Tatra 603 pred Atomiom v Bruseli.
CZECH DESIGN
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  2. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  2. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 501
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 690
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 684
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 608
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 901
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 184
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 371
  8. Po Slovensku na motorke 5 857
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 246
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 549
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vo Veľkej Británii sa stal delta variant dominantnou formou koronavírusu a spôsobil aj odloženie plánovaného uvoľňovania opatrení. Do londýnskych ulíc vyšli ľudia protestovať proti tomuto kroku.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


5 h
Na zápase Maďarsko - Portugalsko v Budapešti boli desaťtisíce fanúšikov.

Vláda sprísni podmienky návratu na Slovensko. Ako, rozhodne o týždeň.


5 h
Publicista Matúš Ritomský.

Z odstupu má Slovensko výsledky, ale uspokojiť by nás to nemalo.


11 h
Jozef Brhel

Obvinenie rozšírili aj Imreczemu a Suchobovi.


SITA 4 h

Neprehliadnite tiež

Milan Ondrík ako Ingmar Bergman v inscenácii Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana), ktorá bude mať premiéru v SND 18. júna.

Divadelné prázdniny si pre pandémiu skrátia.


9 h
Objekt z plagátu k inscenácii Scény zo života (Ingmara Bergmana)

SND uvedie hru Scény zo života režiséra o očistnej sile divadla


14. jún
Herečka Zuzana Kronerová si nútenú prestávku počas lockdownu užívala a nahrávala audioknihy.

Audiokniha Majster a Margaréta mi dala riadne zaberať, hovorí herečka.


11 h

Interview 120 rokov po premiére Rusalky.


16. jún