Expo 58 – sen na export

V pražskej Mestskej knižnici otvorili výstavu Bruselský sen - českoslo­venská účasť na Expo 58 v Bruseli a životný štýl raných 60. rokov. Osloví nielen pamätníkov, retromaniakov a historikov.

Z výstavy Bruselský sen.(Zdroj: CZECH DESIGN)

V pražskej Mestskej knižnici otvorili výstavu Bruselský sen - českoslo­venská účasť na Expo 58 v Bruseli a životný štýl raných 60. rokov. Osloví nielen pamätníkov, retromaniakov a historikov.

PRAHA. Máte to tu krásne! Len keby to nebola propaganda. Na takúto reakciu boli pracovníci československého pavilónu na svetovej výstave Expo 58 pripravení. Každý si musel naštudovať manuál s odpoveďami, ako reagovať na „provokatívne“ poznámky. Aj ten nájdeme na prehliadke Bruselský sen.

„Žijeme v roku 1958, v roku veľkých technologických zázrakov, keď je všetko možné,“ takto znela úvodná veta v brožúrke k československému pavilónu na Expo 58 v Bruseli. Táto veľkolepá prehliadka prebiehala medzi aprílom a októbrom 1958. Bola prvou po devätnástich ro­koch, na ktorej sa zúčastnila väčšina dôležitých krajín.

Keďže studená vojna bola v plnom prúde, výstavné pavilóny boli ako stvorené na propagandu. Československý pa­vilón dokázal decentne a sofistikovane prezentovať, a­ký šťa­stný a tvorivý je československý občan. Umenie, dizajn, technológie – pavilón podriadil ideologickému posolstvu všetko. V hodnotení odborníkov aj laikov dostal najvyšší počet bodov. Čím to bolo?


Československo pôsobilo ako idylická krajinka, kde každý pracuje pre úspech každého. No súčasne náš pavilón predstavil to najlepšie z umenia aj vedy.

Pavilón prezentoval Jeden deň v Československu a bol rozdelený do troch sekcií: Práca, Odpočinok a Zábava. Pre vystavujúcich bol Brusel úžasná príležitosť prezentovať svoju tvorbu a dostať sa k materiálom.

K niektorým umelcom mali funkcionári výhrady, napríklad k Janovi Kotíkovi, ktorého vitráž bola príliš abstraktná. Našťastie, dosahovala také obrovské rozmery, že ju nebolo čím nahradiť, a tak sa v Bruseli nakoniec prezentovala. Iróniou však bolo, že keď bola navrhnutá na Veľkú cenu, československá delegácia zalobovala proti.

Na čiernom trhu

Sklo a keramika boli jednou z najväčších „bômb“ nášho pavilónu. České sklo bolo fenoménom už predtým, v Bruseli naozaj ohúrilo. Totálnym zázrakom však bola Laterna magika a Polyekran od bratov Radokovcov a Josefa Svobodu. Polyekran projektoval film na osem plátien a zosynchronizoval ho so zvukom. Detaily a celky, farebné a čiernobiele zábery poeticky prelínal. Laterna magika išla ešte ďalej. V spolupráci Miloša Formana synchrónne prepájala živý tanec, hudbu, spev, divadlo, pantomímu.

Dodnes funguje Laterna magika ako atrakcia pre turistov pri Karlovom moste, v Mestskej knihovni môžeme precítiť jej atmosféru z dobového filmu. V Bruseli tento program vďaka šuškande aj miestnej tlači zažíval obrovský divácky záujem, stálo sa naň v dlhom rade, so vstupenkami sa obchodovalo na čiernom trhu.

V Laterne magike vystupoval aj SĽUK, a tým sa dostávame k otázke, aké zastúpenie malo v československom pavilóne Slovensko.

„Zo Slovenska ste mali zastúpenie od Ladislava Gudernu a Ľudovíta Fullu,“ povedala pre SME jedna z kurátoriek výstavy Vanda Skálová. „Pri príprave výstavy sme oslovili aj Slovenskú národnú galériu, ale dostali sme odpoveď, že na Slovensku bruselský štýl nebol a nikto sa tomu nevenuje. Niektoré nábytky sa však vyrábali v Bratislave.“

Všetko je už inak

Bruselský štýl sa dostal do encyklopédií až v poslednom desaťročí, no bruselská estetika sa veľmi rozmohla ešte v 60. rokoch. Prejavila sa vo všetkých oblastiach – napríklad v textile, skle, typografii, o tom napokon hovorí druhá časť výstavy. Tá sa venuje životnému štýlu v 60. rokoch, teda odtlačku Expa na bežný život v Československu - od vysávača Eta 402 cez porcelánové labute až po módu.

Dnes je všetko inak – pavilón, po Expe prenesený do Prahy, zhorel, o mnohých exponátoch sa dodnes netuší, kde zmizli, a slávnu reštauráciu, ktorá dodnes stojí v Prahe na Letnej, má v prenájme reklamná agentúra.

Túto absenciu prehliadka v Mestskej knihovni kompenzuje, je dôsledná, jej príprava trvala tri roky. Koncipovaná je ako multimediálna prezentácia, čo jej len dodáva na príťažlivosti.

S manuálom v batôžku

Československý pavilón vní­ma nielen cez umelecký aspekt, ale aj cez sociologický a politicko-kultúrny. V Prahe trvá do 21. 9. a možno sa o rok presunie do Slovenského národného múzea. Určite osloví pamätníkov, retro maniakov a vlastne hocikoho, kto si rád zaletí v snoch o 50 rokov naspäť. Tento sen nie je len pôsobivý, ponúka aj drsné prebudenie.

Napríklad už spomínaný manuál, plný absurdných „rád“ ako odpovedať. Jedna z nich vyzerala takto: „Máte tu so sebou aj mladé ženy. Mohli by sa tu vydať? A zostať?“

Správna odpoveď znela: „Láska nepozná hranice (...) ale všetky sú vydaté a majú v Československu manžela a dieťa, alebo viac detí ako my všetky. Takže to neprichádza do úvahy.“

Československá Tatra 603 pred Atomiom v Bruseli.
CZECH DESIGN

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 16 070
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 388
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 292
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 130
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 378
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 941
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 881
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 718
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 638
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 496

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.