CANNES, BRATISLAVA. Steven Soderbergh nie je z Latinskej Ameriky a kubánska revolúcia ho nikdy špeciálne nezaujímala. Jeho fascinoval Che, ten chlap, čo sa niekoľkokrát vzdal všetkého, aj rodiny, keď si myslel, že treba ísť do boja.
A tak teda o ňom nakrútil film, respektíve dva. Prvý o revolúcii na Kube, druhý o revolúcii v Bolívii. Spolu majú štyri a pol hodiny, tak sa premiérovo premietli na festivale v Cannes.
Film, ktorému chýba „film“
Úplne hladko to neprešlo. Publikum bolo trochu zaskočené, ako stroho sa Soderbergh do tohto portrétu pustil. Film El Che rozbehol guerillou v lese – a s ňou vydržal až do konca, teda do Che Guevarovej smrti.
Nehral sa s dramatickými zvratmi, emocionálnymi vrcholmi ani oddychovými pasážami. Celé jeho kino je len ukladanie bojovej akcie za akciou. Kto komu čo kedy povedal, kto koho prečo zabil.
Che sa v taktom príbehu pohybuje prosto, takmer ako každá iná vedľajšia postava. Každým slovom, odpoveďou, príkazom sa však skladá obraz jeho povahy.
Ibaže je tá skladba nenápadná, na pohľad málo vzrušujúca. „Niektorí ľudia mi vravia, že im v mojom filme chýba film. Sami sa zvykli sťažovať na filmové konvencie a zrazu im chýbajú. Nad tým žasnem. Filmové konvencie boli tým prvým, čo sme štúdiám odmietli splniť,“ povedal Soderbergh na festivale v Cannes.
Fotka z kníhkupectva
Film nakrútil v španielčine, ak mal byť dôveryhodný, v inom jazyku to vraj nemohol ani len skúsiť. Nebál sa toho, do hlavnej úlohy si vybral Benicia del Toro, Portorikánca.
„Ale zasa také ľahké to pre mňa nebolo,“ spresňoval del Toro, „od trinástich rokoch žijem v USA, takže moja španielčina ustrnula na úrovni nevzdelaného chlapca. A Che bol predsa sčítaný človek, spisovateľ a veľký intelektuál.“
Už ako dieťa o revolucionárovi počul a pamätá si, že to nebolo nič dobré. Svoj postoj trochu zmenil, keď bol raz v kníhkupectve v Mexiku. „Na stene visela Che Guevarova fotka. Jeho úsmev mi nejako nesedel k tomu, čo mi o ňom hovorili. Preto som rád, že som o ňom teraz mohol pátrať,“ vravel del Toro.
Sedem rokov chodil spolu so Soderberghom po Latinskej Amerike a hľadal pamätníkov, ktorí by mu v portréte pomohli. Del Toro nakoniec naozaj vyzeral ako Che, aj keď iba sedel bez slova na lavičke, kdesi v treťom pláne. Veď aj zato dostal v Cannes cenu pre najlepšieho herca.
Môže to chápať aj ako odmenu za tú špinu, čo sa mu pri náročnom a rýchlom nakrúcaní dostala za nechty. Soderbergh tvrdí, že to bolo ešte horšie, ako si vieme predstaviť: „Mrzí ma, že jedno sme naším filmom nedokázali zachytiť - to, ako sme smrdeli.“
Fidel nekomentoval
S filmom však problémy asi ešte iba budú. V USA ho možno neprijmú pre španielčinu, hoci Soderberg si myslí, že titulky sú pre Američanov ešte stále prístupnejšie ako nadabovaný film. Druhou prekážkou je dĺžka. Rozdeliť filmy na dve rôzne projekcie nie je dobré riešenie, ale lepšie zrejme nie je.
Soderbergh by bol zároveň rád, keby film videli aj na Kube. vystupuje v ňom predsa Fidel Castro i jeho brat Raul.
Fidelovi filmári oznámili, že budú nakrúcať na Kube, žiadny komentár však nedostali. „Viem, že Fidel zvykne ľuďom volať o druhej ráno, že si chce pokecať,“ vravel Soderberg. „Viem aj, že rád robí domáce premietania a keď cíti potrebu, film zastaví a rozoberá jeho časti. Nič z toho sme nezažili a možno, že je to dobre. Neviem si predstaviť, ako dlho by El Che trval v jeho spoločnosti.“
Film o Che to ešte len bude
V skutočnosti však Soderbergha mrzelo, že sa s Castrom nestretol. Nikto iný, kto by Che Guevaru poznal tak dobre, už dnes možno nežije.
Aj Benicio del Toro by jeho pripomienky ocenil, ale vie, že ani s nimi by celého Che nikdy nepostihol. Vravel: „Spomenul som si na príhodu o maliarovi, čo maľoval portrét dámy. Veď to vôbec nie som ja, sťažovala sa mu. A on je povedal: Ale budete! Che znamenal pre každého niečo iné, aj ja ho stále hľadám. A tento film si budem musieť pozrieť ešte zopárkrát.“
