PETER LIPA SA DNES DOŽÍVA 65 ROKOV

Peter Lipa: Ja som človek, ktorý neoslavuje

Málokto by uveril, že Peter Lipa dnes oslávi 65. narodeniny. Narodil sa v roku 1943 v Prešove. Tento úspešný slovenský "blúzmen" má energie na rozdávanie. A pred sebou ešte veľa plánov.

Peter Lipa.(Zdroj: SITA/Michal Burza)

Bratislava 30. mája (TASR) - Málokto by uveril, že Peter Lipa dnes oslávi 65. narodeniny. Narodil sa v roku 1943 v Prešove. Tento úspešný slovenský "blúzmen" má energie na rozdávanie. A pred sebou ešte veľa plánov. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, v stavebníctve však neodpracoval ani jediný deň. Ako sám hovorí, "neuškodil stavebníctvu". Mikrofón a koncertné pódium mu bolo bližšie ako rozpočtovanie stavieb.

Ako si spomínate na svoje muzikantské a spevácke začiatky?
Spieval som od mala (vraj už od škôlky), mojim prvým nástrojom boli husle, to som mal asi 12. Po dvoch rokoch som husle vzdal, prešiel som na trúbku, po nej to bola gitara a na záver trombón. Pri gitare som ostal. Doma sme mali "šelakové" platne (pozn. boli to takzvané štandardné platne na 78 otáčok, predchodca vinylových singlov), na nich operetné melódie, na jednu platňu si pamätám, boli to Voskovec a Werich s pesničkou Cecilie. Tá moja prvá skladba, na ktorú si pamätám, bola "When The Saints, Go Marching In" (pozn. americký tradicionál, známy pod názvom Pochod svätých). V roku 1962 som prišiel do Bratislavy, spevácku dráhu som začínal v skupine "Struny", zloženej zo študentov našej fakulty a architektúry.

Takže "Struny" môžu za Vašu ďalšiu spevácku dráhu?
Áno, do skupiny Struny ma pozvali, potom sme niektorí zo Strún prešli do novozaloženej skupiny Istropilana (1967), ktorá hrala popové aj jazzové skladby. V roku 1968 som bol pri založení skupiny Blues Five (hrali v nej aj známe tváre Rasťo Vacho, Dušan Hájek). Boli sme na 2. československom beatovom festivale v Prahe, kde sme dostali cenu ako "Objav festivalu". Keď sme sa rozišli (1969), účinkoval som s orchestrom Gustáva Offermanna, po ňom s Revival Jazz Bandom.

Prišli 80. roky a úspešná spolupráca s výborným českým jazzovým gitaristom Lubošom Andrštom.
Po dvoch rokoch zahraničného angažmán som sa vrátil v roku 1980 domov. Zavolal som Andrštovi, že som "voľný", pretože Andršt ma pozýval na spoluprácu už tri roky predtým. Tak vznikla skupina Lipa Andršt Blues Band (1980) a v tomto zoskupení sme hrali šesť rokov. Vydali sme dve LP platne. Po ukončení spolupráce som sa rozhodol pre zostavenie vlastnej sprievodnej skupiny, ktorá dnes účinkuje pod názvom Peter Lipa Band.

VIDEO: Štyri kone vrané

Bratislavské jazzové dni sú najznámejším jazzovým hudobným podujatím na Slovensku. Sú spojené aj s Vašim menom. Ako ste sa dostal do skupiny organizátorov tohto podujatia?
Keď človek hrá jazz, keď ho má rád a keď ho počúva, najlepším zážitkom je vidieť hrať muzikantov "naživo". Pri hraní na pódiu je potom jedno, či je ten muzikant z Maďarska alebo Južnej Afriky. Aj my sme rozmýšľali ako pozvať k nám interpretov zo zahraničia, aby sme vedeli porovnať, čo a ako hráme my a čomu sa ešte môžeme priučiť. Tej živej hudby bolo v tom čase málo, tak sme spolu s basistom Milošom Paškom (spoluhráč z Revival Jazz Bandu) začali vyvíjať aktivity na usporiadanie festivalu, podľa vzoru pražského jazzového festivalu. Pozvali sme kamarátov z blízkych krajín, Maďarska, NDR a Poľska, k tomu domácich Bratislavčanov a prvý festival bol "na nohách". Po prvom ročníku Miloš tragicky zahynul a ostal som v tom sám. Jednak zo záväzku voči nemu, ale hlavne aj ja som chcel v tom pokračovať. Bolo to vtedy na báze vysokoškolského klubu, kde sme mali jazzový krúžok, ktorý to organizoval. Po prvých piatich ročníkoch sa festival "sprofesionalizoval" a vlastne v tejto podobe je až do dnešných dní. A to ma veľmi teší.

Aké sú ďalšie plány Bratislavských jazzových dní?
Organizačne je nad nami akýsi meč, presnejšie povedané nad budovou PKO, našou "doterajšou baštou" (má sa búrať a na jej mieste má vyrásť nové multifunkčné centrum), budeme sa musieť presťahovať (zatiaľ nevieme kedy). To bude znamenať aj zmenu programu, pôjdeme bližšie k návštevníkovi, aby sme zaplnili priestor sály Incheby alebo NTC, ktoré pripadajú do úvahy. Umelecky chceme pokračovať v nasadenej kvalite a chceme ostať na vstupnom v prijateľnej výške. Tento rok sme začali s novou aktivitou, s jarnými jazzovými dňami a v minulom roku na jeseň sme s festivalom "vycestovali" za divákom aj do Košíc a Žiliny.

Aký je Váš vzťah k jazzu?
Spievam od 60. rokov, podľa mňa je jednoduchšie spievať bežnú populárnu hudbu, ktorá nastúpila v 60. rokoch, teda Cliffa Richarda alebo aj Beatles. Spievať jazz je náročnejšie a trvalo chvíľu, kým som začal spievať to, čo spievajú moji jazzoví obľúbenci. Jazz a hlavne blues dnes "fungujú" aj vďaka anglickej hudobnej scéne, ktorá znova objavila blues a opäť ho spopularizovala. Ak hovoria o mne, že som jazzový spevák, je to pre mňa česť.

Kde všade mimo Slovenska poznajú speváka Petra Lipu?
To presne neviem (úsmev). Keď sme mali koncert v Brne, jedna pani mi povedala, že má raritu audiokazetu s mojimi pesničkami a arabským písmom, a že ju kúpila v Iráne na trhu. To neznamená, že ma tam poznajú (opäť úsmev), ale nejaký pirát vyrobil z mojej platne kazetu a tam to predávali. S mojou hudbou som pochodil kus sveta, je to stále moja ambícia. Vždy sa snažím poslucháča v zahraničí presvedčiť o tom, že aj na Slovensku "to vieme". Myslím, že v Európe ma ľudia poznajú.

Vaša diskografia je rozsiahla, ktorý z albumov považujete za "najlepší"?
Všetky vydané albumy sú "moje deti" a preto ich mám rovnako rád. Ku každému ma niečo citovo viaže. Ale zrejme najúspešnejší je ten zatiaľ posledný "Lipa spieva Lasicu" z roku 2005. Získal päť Aurelov (slovenská cena Grammy), predalo sa už skoro 12-tisíc nosičov. Je pre mňa veľká česť, že so mnou spolupracuje Milan Lasica, ktorý mi napísal skvelé texty na tento album.

Ako zvyknete oslavovať narodeniny, ako trávite čas mimo pódia a mikrofónu?
Ja som človek, ktorý neoslavuje. Budem mať takzvaný narodeninový koncert (v sobotu 31.5. v bratislavskom klube Hlava XXII ), kde môžu prísť ľudia, známi a tam mi môžu aj zablahoželať. Ale veľké oslavy nerobím, u nás v rodine to nemáme vo zvyku. S mojím vekom už nie je čo oslavovať!? (opäť smiech). Ak mám voľný čas, venujem ho rodine. Mám štyri deti a myslím si, že ma ešte potrebujú. Pomôžem aj doma, variť viem, varenie nedeľného obeda je moja výsada, ak nie som s kapelou na cestách.

Aké je želanie Petra Lipu na najbližšie dni?
Chcem hrať, pretože ma to baví. Chcem ľudí zabávať a budem to robiť do tej doby, kým mi budú tlieskať a kým si budú kupovať moje platne. Rodine a deťom prajem zdravie, aby z nich boli slušní ľudia.

Peter Lipa so svetoznámym francúzskym perkusionistom Minom Cinelom.
SITA/Michal Burza

Krátko o živote Petra Lipu

Peter Lipa bol v minulosti dlhé roky takmer jediným interpretom jazzu na Slovensku. V ankete časopisu Medzinárodnej džezovej federácie Jazz Forum sa v 80. rokoch pravidelne umiestňoval medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi. Jeho rozpätie siaha od klasických džezových štandárd a dixielandu cez latinskoamerický džez, džezový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají sa ovplyvnením spevákmi ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker či Bobby McFerrin.

V roku 1989 sa stal prezidentom Slovenskej džezovej spoločnosti. Ako lektor spevu sa podieľal na Džezových dielňach (výchova mladých), ktoré spoločnosť spoluorganizovala. V roku 1998 sa stal dramaturgom českého festivalu Jazz Polička, v roku 2001 členom medzinárodnej poroty, ktorá každoročne udeľuje ceny European jazz prize. Bol dramaturgom českého festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové.

Peter Lipa vytvoril osobitý džezový spev, v ktorom pracuje so sémantikou textu v slovenskej i v anglickej verzii. Ako prvý džezový spevák na Slovensku uplatňuje slovenčinu v džezovom vokáli. Vychádza z rytmických zvláštností textu, ktoré prenáša do hudobného prejavu. Jeho repertoár tvoria tradicionály, štandardy z oblasti swingu a moderného džezu a pôvodné skladby.

Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove, kde zmaturoval na Jedenásťročnej strednej škole. V Košiciach skončil nadstavbové štúdium na Strednej škole stavebnej a zememeračskej a diplom inžiniera získal po ukončení štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave. Vzdelanie si ešte doplnil absolvovaním postgraduálneho štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr súkromne študoval spev u profesora Františka Tugendlieba.

Už v Prešove popri štúdiu na strednej škole pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle. Po príchode na štúdiá do Bratislavy sa stal členom amatérskej hudobnej skupiny Struny, bol spevákom skupiny Istropolitana a spoluzakladateľom formácie Blues Five. Bol členom mnohých ďalších hudobných skupín, z najznámejších napríklad členom Comba Gustava Offermanna, Revival Jazz Bandu, členom formácie zameranej na tradičný džez T + R Band, založil Combo Petra Lipu. Účinkoval so známym slovenským klaviristom Petrom Breinerom, spolupracoval s Borisom Urbánkom, Andrejom Šebanom a inými.

Do roku 1976 Lipa pracoval v Československom rozhlase v Bratislave, najskôr v redakcii vedy a techniky, neskôr ako hudobný redaktor. Potom sa vydal na cestu umelca v slobodnom povolaní.

Je držiteľom Krištáľového krídla za hudbu (1998).

Peter Lipa s Milanom Lasicom.
SITA/Michal Burza

Vybraná diskografia Petra Lipu:
Neúprostné ráno (1983)
Blues z lipovéhodřeva (1984)
Škrtni co se nehodí (1986)
Naspäť na stromy (1995)
Čierny Peter (1998)
Bistro (2000)
V najlepších rokoch (2001)
Beatles in blue(s) (2002)
Lipa spieva Lasicu (2005)

VIDEO: Keď idú maturantky mestom

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 697
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 506
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 918
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 181
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 763
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 140
  7. Jarné prázdniny pri mori? 4 043
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 942
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 728
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

Neprehliadnite tiež

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.

Slovenský film Piata loď si vezie z Berlína cenu

Film podľa knihy Moniky Kompaníkovej sa páčil detskej porote, získal Krištáľového medveďa v sekcii Genration Kplus.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop