Speed Racer: Digitálny hold formalizmu

Film s prostoduchým príbehom a ohurujúcimi efektmi jedných nadchýňa a iných znechucuje.

Na začiatku bol 52-dielny kreslený televízny seriál japonského tvorcu Tatsuo Yoshidu Mahha GoGoGo, vysielaný v rokoch 1967 - 68 nielen v Japonsku. O geniálnom vynálezcovi, ktorý pre svojho syna zostrojil úžasné pretekárske auto. Inšpiroval viacero ďalších seriálov, televíznych filmov i videohier a pre mnohých Američanov sa stal prvým kontaktom s anime.

Tvorivá impotencia?

Aj pre bratov Andyho a Larryho Wachowských. Tí pre seba a všetkých, ktorých v detstve očarilo autíčko Mach 5, nakrútili filmový návrat do detstva. Ich Speed Racer patrí do kategórie filmov, o ktorých zapálení fanúšikovia spievajú oslavné hymny, kým recenzenti nemilosrdne obracajú palec smerom nadol.

Wachowskí vstúpili do dejín kinematografie trojdielnym Matrixom a pre mnohých právom predstavujú záruku kvality. No podobne ako pred časom iný miláčik publika Robert Rodriguez vkročili teraz na pole zábavy pre deti, presnejšie – pre celú rodinu – a výsledok je ešte diskutabilnejší ako pri Rodriguezových Spy Kids. Môžeme len hádať, či ide o poctu ázijským kresleným filmom dotiahnutú ad absurdum, alebo o tvorivú impotenciu.

((video))

Problém nespočíva len v úplne hlúpom príbehu, ale i v postavách. Označenie „bizarné“ by bolo eufemizmom. Prostoduchosť a naivita japonských kreslených seriálov spred štyridsiatich rokov bola možno milá, no Wachowskí ju zveličili tak, že sa stáva obludnou.

Digitálne dotváranie či manipulovanie záberov s akciami živých hercov pred zeleným plátnom nie je novinkou, no výsledky boli rôzne. Raz dobré (Svet zajtrajška, Sin City, 300), inokedy odstrašujúce (Polárny expres, Beowulf). V prípade Speed Racera sa autori digitálnou manipuláciou usilujú dosiahnuť pocit anime, obohatený o konskú dávku módneho popkultúrneho náboja.

Bez rytmu a gradácie

Explózie jasných, výrazných, sýtych, dráždivých farieb spolu so zámerne nedokonalou animáciou a deformovaným prejavom filmových hviezd však znechucujú a odstrašujú aspoň toľko divákov, ako lákajú a nadchýnajú. Film s rozpočtom viac ako 120 miliónov dolárov za prvé dva týždne po premiére v USA a Kanade utŕžil 24 miliónov. Rozlúštenie sa azda skrýva u nás v nie veľmi zdôrazňovanej skutočnosti, že Speed Racer vznikol pre kiná Imax, vytvárajúce ilúziu trojrozmerného obrazu.

Keď rýchle vozy fantastických tvarov svištia všade okolo, záblesky výbuchov a explózií vás hrozia pohltiť, možno zabudnete na hlúpučký príbeh bez rytmu a gradácie, ba prekážať vám nebudú ani neskutočne stupídne dialógy.

Škoda len, že na Slovensku v súčasnosti také kino nemáme. Rodriguez si pre tretiu časť Spy Kids zvolil aspoň dostupnejší anaglyfický 3D efekt, docieliteľný aj v bežných kinách použitím okuliarov s rôznofarebnými sklami. No aj to pôsobilo ako barlička, zásterka, majúca zamaskovať obsahové i formálne nedostatky.

O Speed Racerovi fanúšikovia tvrdia, že je vizionársky a predpovedá, ako bude vyzerať film budúcnosti. Dúfajme, že sa mýlia.