BRATISLAVA 2. júna (SITA) - Slovenská herečka Soňa Valentová oslávi v utorok 3. júna 62 rokov. Preslávila sa ako divadelná, televízna aj filmová herečka. Na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) hrá 41 rokov.
Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave. V detstve sa venovala hre na klavíri a baletu. Po ukončení strednej všeobecnovzdelávacej školy sa rozhodla študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktoré absolvovala v roku 1967. V tom čase sa stala členkou Činohry SND, kde pôsobí dodnes. Stvárnila približne dvesto postáv. V divadle dostala šancu ukázať svoj talent v známych hrách ako Obzri sa v hneve (1966/1967), Herodes a Herodias (1969/1970), Zločin a trest (1970/1971), Antigona (1971/1972), Na skle maľované (1974/1975), Bratia Karamazovovci (1980 /1981) či Prelet nad kukučkiným hniezdom (1997/1998). V Shakespearovom Othellovi (1977/1978) stvárnila Desdemonu a v Kráľovi Learovi (1975/1976) Cordéliu. Ako Matka predstavená sa objavila v muzikáli Mníšky.
V súčasnosti hrá v Ženskom zákone, ktorý patrí medzi najobľúbenejšie predstavenia SND už dvanásť rokov a režíroval ho jej manžel Pavol Haspra. V repertoári má aj komédiu Tak sa na mňa prilepila, hru Kráľ sa zabáva a slovenskú klasiku Dom v stráni. Na Novej scéne hosťuje v predstavení Fidlikant na streche ako Golda, manželka mliekara Tovjeho.
Soňa Valentová sa objavovala aj na filmovom plátne a televíznej obrazovke. Debutovala vo filme Otakara Vávru Kladivo na čarodejnice (1969), kde si zahrala hlavnú ženskú postavu - jednu z obetí stredovekých čarodejníckych procesov. Účinkovala vo filme Zlozor (1971), Hollého Nočných jazdcoch (1981), Jakubiskovej Perinbabe (1984). Vo svojej filmografii má aj snímky Kam pánové, kam jdete? (1987), Requiem pro panenku (1991) či Zapomenuté světlo (1996).
Na väčšine televíznych inscenácií spolupracovala so svojím manželom Pavlom Hasprom. Medzi ich najznámejšie spoločné diela patria Beatrice Cenci (1968), Portrét Doriana Graya (1969), Kráľ sa baví (1970), Mizantrop (1981), Zločin a pokánie (1982), Chrobák v hlave (1983) či Manželstvo na cimpr-campr (1992). Za postavu Esther v inscenácii hry Rogera Vitraca Victor alebo Vláda detí a postavu Anny v inscenácii Petra Karvaša Absolútny zákaz získala Cenu Janka Borodáča. V roku 1988 sa stala zaslúžilou umelkyňou. Slovenský prezident Ivan Gašparovič jej 31. augusta 2006 udelil štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
Soňa Valentová bola vydatá za režiséra Pavla Haspru, ktorý zomrel v roku 2004. Ako vysvetlila v rozhovore pre Nový čas pre ženy, oficiálne si prevzala manželovo meno, ale ako umelkyňa si nechala priezvisko Valentová. V súčasnosti používa obidve mená. Hasprovi porodila dve dcéry - Natáliu a Katarínu.
Informácie pochádzajú z Encyklopédie filmu (Obzor, 1993), internetových stránok www.osobnosti.sk, www.snd.sk a www.csfd.cz.
