BRATISLAVA 3. júna (SITA) - ebo Cesta (1954) Federica Felliniho, no objavil sa i v snímkach Lawrence z Arábie (1962), Viva Zapata! (1952), Smäd po živote (1956), Barnabáš (1962), Rekviem pre boxera ťažkej váhy (1962), V šľapajach Spasiteľa (1968) alebo Delá z Navarone (1961).
Antonio Rudolfo Oaxaca Quinn sa narodil 21. apríla 1915 v mexickej Chihuahue. Jeho otec Frank "Francisco" Quinn mal írskych predkov a matka Manuela "Nellie" (rodená Oaxaca) bola Mexičanka aztéckeho pôvodu. Počas mexickej revolúcie bojoval Frank na strane Pancha Villu. O niekoľko rokov neskôr sa presťahoval do Los Angeles a pracoval ako asistent kameramana vo filmovom štúdiu Zelig's. Anthony vyrastal na predmestí Los Angeles. Ako 18-ročný sa po otcovej smrti začal starať o rodinu. Aj preto si v školských laviciach dlho neposedel a maturitné vysvedčenie získal až z arizonskej Tucson High School v 90. rokoch 20. storočia. Quinn v mladosti najprv boxoval, potom študoval umenie a architektúru pod vedením Franka Lloyda Wrighta. Keď sa svojmu učiteľovi priznal, že ho láka herectvo, Wright ho v tejto významnej kariérnej zmene podporil. V jednom z neskorších rozhovorov si Quinn zaspomínal, že požiadal Wrighta o radu s tým, že mu z filmového štúdia ponúkli 800 dolárov týždenne a nevie, čo má robiť, na čo Wright reagoval slovami: "Vezmi to, so mnou nikdy toľko nezarobíš!"
Po krátkom pôsobení v divadle Quinn v roku 1936 odštartoval svoju filmovú kariéru. Debutoval filmom Na čestné slovo. Hrával najmä vo westernoch a dobrodružných filmoch - zvyčajne stvárňoval Indiánov, Mexičanov a ľudí z nižších spoločenských vrstiev. V roku 1947 sa už mohol zaradiť k filmovým veteránom. V tom čase mal na konte vyše päťdesiat filmov, nebol však skutočnou hviezdou. Vrátil sa teda na divadelné dosky a s úspechom účinkoval na Broadwayi ako Stanley Kowalski v Električke zvanej túžba. K filmu sa vrátil na začiatku 50. rokov, ale znova ho obsadzovali iba do druhotriednych filmov. Objavil sa napríklad v Maske pomstiteľa (1951). V roku 1952 ale stál po boku Marlona Branda vo filme Viva Zapata! v réžii Eliu Kazana. Aj keď ako Zapatov filmový brat hral iba vedľajšiu rolu, získal za ňu svojho prvého Oscara.
Od roku 1953 si zahral v niekoľkých talianskych filmoch. Hereckou lahôdkou bol Felliniho film Cesta (1954), v ktorom si zahral s Giuliettou Masinou. Svojho druhého Oscara získal za herecký výkon vo vedľajšej úlohe filmu Smäd po živote (1956). V snímke o živote Vincenta Van Gogha v réžii Vincenta Minnelliho stvárnil Paula Gauguina. O rok neskôr si vyslúžil nomináciu na Oscara za film Vietor je divoký (1957) v réžii Georgea Cukora. S blížiacim sa koncom desaťročia začal postupne aj vo svojich filmových úlohách ukazovať svoj vek a odštartoval svoju premenu na významného charakterového herca. Najprv nakrútil Delá z Navarone (1961) a v roku 1962 nasledoval Rekviem pre boxera ťažkej váhy a Lawrence z Arábie. Ešte v tom istom roku stvárnil aj hlavnú postavu v snímke Barnabáš, ktorá je v televízii dodnes jedným z obľúbených titulov Veľkonočného obdobia. Do ďalšej oscarovej nominácie vyústila hlavná postava v snímke Grék Zorba (1964), ktorá znamenala vrchol jeho kariéry. Nasledovali ale aj ďalšie úspešné filmy, ako 25. hodina (1967), Čarodejník (1968) alebo V šľapajach Spasiteľa (1968).
V roku 1971, po úspešnom televíznom filme The City, kde stvárnil starostu Albuquerque Thomasa Jeffersona Alcalu, si zahral aj v jeho seriálovom pokračovaní The Man in the City. V televízii sa neskôr objavoval len sporadicky. V roku 1977 si zahral vo filme Posolstvo o pôvode islamu. Rok 1981 priniesol vojnový film Omar Mukhtar - Lev púšte, kde stvárnil beduínskeho vodcu Omara Mukhtara, ktorý v líbyjskej púšti bojoval proti Mussoliniho talianskym vojskám. Film si vyslúžil pozitívne reakcie kritiky, no v kinách úspechy nedosiahol pre negatívne zobrazenie "Západu". V roku 1983 si zopakoval svoju najslávnejšiu postavu - ako Grék Zorba sa 362-krát predstavil na Broadwayi v muzikáli Zorba Johna Kandera a Freda Ebba. V deväťdesiatych rokoch ďalej pracoval, no už nie v takom tempe, ako bol zvyknutý. Zahral si napríklad vo filmoch Horúčka džungle (1991), Posledný akčný hrdina (1993) alebo Prechádzka v oblakoch (1995). V roku 1994 stvárnil boha Dia v seriáli o Herkulovi.
Aj keď bol celý život viac hercom, nikdy nestratil svoju vášeň pre maliarstvo. Maľovaniu sa venoval popri nakrúcaní. Napísal memoáre The Original Sin (1972) a One Man Tango (1997). Bol autorom niekoľkých scenárov, a viacerých nevydaných poviedok, ktoré sú uložené v jeho archíve.
Quinn bol trikrát ženatý. S prvou manželkou Katherine DeMille, ktorú si vzal v roku 1937, mal päť detí. Rozviedli sa v roku 1965. S Jolandou Addolori sa zosobášil v januári 1966 a mali spolu tri deti. Ich manželstvo sa skončilo v roku 1997, keď mu porodila dieťa sekretárka Kathy Benvin, ktorú si vzal v decembri toho istého roka. Mali spolu dve deti a manželmi ostali až do jeho smrti. Okrem manželiek poznala verejnosť aj tri jeho milenky. Bol otcom trinástich detí.
Posledné roky svojho života prežil v Bristole, na Rhode Islande. Zomrel 3. júna 2001, krátko po dokončení filmu V mene Angela (2001) na zápal pľúc a respiračné zlyhanie. Vtedy 86-ročný herec už v tom čase bojoval s rakovinou hrtana.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.csfd.cz, Encyklopédia filmu (1993).
