Na tých neskôr narodených už začali myslieť nielen hypermarkety, ale aj slovenské divadlá.
BRATISLAVA.
Oprášená legenda
Nedeľné akcie v prešovskom Divadle Jonáša Záborského vyvrcholili premiérou muzikálu Šialene smutná princezná podľa známeho českého filmu. Režisér a umelecký šéf divadla Michal Náhlik dal rozprávke priestor na veľkej scéne, peknú prácu na nej urobila výtvarníčka Anita Szökeová. Kostýmy Lenky Kadlečíkovej mali o niečo menej výtvarného vtipu, hoci práve oň sa úporne snažili. Tak nešťastne zoštylizovaného princa prezlečeného za strašiaka človek na scéne tak ľahko nevidí. Princezná pôsobila v čiernom klobúku síce dostatočne smutne, lenže nie ako princezná.
Produkcia si požičala z filmu jednoduchý, čitateľný príbeh, výrazné postavy, takže s niekoľkými slušnými hereckými výkonmi, napríklad Dušana Brandýsa v úlohe Kráľa Bonifáca, držala ako-tak pokope, hoci krátke filmové strihy spôsobujú v divadle priveľa zmien v scéne.
Hudobná zložka je náročná aj pre divadlo, ktoré sa začalo špecializovať na muzikály, sound nie je „najsúčasnejší“. Marketingovo bude asi inscenácia prínosom, hoci z dramaturgického hľadiska len oprášila legendu.
Ako z besiedky
Košice vyrozprávali Dobrodružstvá smelého Zajka podľa Jozefa Cígera Hronského. Produkciu pripravili pre veľkú sálu v Historickej budove. Anita Szökeová navrhla scénu inšpirovanú tieňovým divadlom, v tomto prípade však bola menej prepracovaná. Šetrenie bolo cítiť v priveľmi syntetickom hudobnom pláne Víťazoslava Kubičku. Tanečné výstupy umelo dodaného zboru zajačikov pôsobili ako zo školskej besiedky.
Otázky vyvolával predovšetkým text. Dramatizátor Michal Babiak si, samozrejme, musel vybrať pár momentov z dvoch Cígerových knižiek o Smelom Zajkovi, nepracoval však s nimi najšťastnejšie, zmeny v pointách či dialógoch neboli účelné. Povestná východisková situácia „pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí“ sa zmenila na „na playstation hľadí“. Nepochybujem, že deti pozerajú televíziu aj po siedmej, narážky na Zámenu manželiek či televíziu Joj sú však prinajmenšom neštýlové, podobne ako rýmy „pás, čas, vlas, krás, ďas, jas, mráz“.
Rámec inscenácie vytvorila oslava 77. narodením zajačika, ktorý tak dlho žil v našich srdciach, a ktorý si na svoje dobrodružstvá spomína pri prezeraní albumu. A keďže najsmelší bol vraj Zajko, keď svojej Zajkuli sľuboval 60 až 70 zajačikov, záver patril malej výchove k rodičovstvu. Herci sa s postavičkami snažili vyhrať, takáto milá klasika by si však zaslúžila aj lepšie divadelné spracovanie.
Žúr pokračuje
Detský divadelný žúr sa na Slovensku zďaleka nekončí. Tento týždeň vyrozprávajú v Bratislavskom bábkovom divadle príbeh posledného dunajského vodníka. Do konca júna uvedú v Radošinskom naivnom divadle premiéru Lastovičích rozprávok. Národné divadlo si svoj dlho očakávaný činoherný darček pre deti nechalo na november, novú verziu Luskáčika zabalia v balete až pod stromček.
