SME
Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky
K VÝSTAVE KINETIC ART – MILAN DOBEŠ V PRAŽSKEJ GALÉRII ZDENĚK SKLENÁŘ

Malé výstavy neexistujú

Hviezda súčasnej českej výtvarnej scény Federico Diaz pripravil inštaláciu deviatich objektov Milana Dobeša. Postaral sa tak o mystický zážitok.

Milan Dobeš: Terč, 1960.Milan Dobeš: Terč, 1960. (Zdroj: ARCHÍV MÚZEA MILANA DOBEŠA)

PRAHA. Tým, že Milanovi Dobešovi už za života zriadili múzeum, jeho pôsobenie na súčasnej výtvarnej scéne nabralo tak trocha inštitucionálny charakter. Okrem výhod, ktoré tento závažný čin autorovmu dielu priniesol, posunul jeho vnímanie na kamenný piedestál pomníkových istôt.

A to je len malý krok k muzeálnemu umŕtveniu. Preto každá nová výstava takéhoto „majstra umelca“ je buď len ďalším putovným múzeom, alebo naopak, príležitosťou, ktorá dokáže strhnúť chladnú auru jeho nedotknuteľnosti. Výborne to zvládli organizátori jeho poslednej prehliadky.

Skryť Vypnúť reklamu

Duch doby

Milan Dobeš je tým umelcom, ktorý by nemal chýbať na žiadnej výstave slovenského či československého moderného umenia. Patrí mu niekoľko prvenstiev, ktoré sú nemenné pri akejkoľvek subjektívnej interpretácii dejín. Keď v roku 1965 v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka vystavil svoje kinetické objekty, bolo to po prvýkrát, čo sa vymanil z provinčných väzieb Bratislavy.

Treba povedať, že aj keď je táto výstava dnes vnímaná ako malý zázrak, Dobešovo gesto predsa len logicky zapadlo do atmosféry toho obdobia. Aj napriek oficiálnej línii vtedajšieho Československa, po legendárnej svetovej výstave Expo 58 v Bruseli, sa aj socialistická každodennosť začala pomaly meniť.

Miesto v dejinách

Dizajn, móda aj výtvarné umenie sa zbavilo ideologickej tuposti a hranatosti a začalo dýchať v ľahších priamkach, jasnejších farbách a abstraktnej­ších formách. Samozrejme, tento závan nepocítil hneď každý, ale dobré umenie je aj lakmusovým papierom ducha doby. Ten spolu s intelektom a talentom umelca môže aj v krajine, akou bolo socialistické Československo, vytvoriť „malé zázraky“.

Skryť Vypnúť reklamu

Bratislavská výstava naštartovala Dobešovo ťaženie svetom. Rok po nej už otváral výstavu v budove pražského Melantrichu na Václavskom námestí, ktorá mu v roku 1968 otvorila cestu na najdôležitejšiu pravidelnú prehliadku súčasného umenia Documenta 4 v Kasseli. V roku 1970 vystavil svetelno-kinetickú inštaláciu na Expo v Osake a ešte v roku 1971 stihol sprevádzať American World Symphony Orchestra na turné po USA.

V sedemdesiatych rokoch sa jeho osud stal podobný mnohým iným životným príbehom umelcov, ktorí žili v diktátorských režimoch. Ale aj keď viac­ menej to obdobie presedel doma, jeho dielo fungovalo mimo obmedzujúcich hraníc. Dnes je súčasťou encyklopédií, súkromných a verejných zbierok, stálych expozícií a domovského vlastného múzea.

Skryť Vypnúť reklamu

Odhalená pointa

Dalo sa predpokladať, že nedávna neveľká autorova retro­spektíva v pražskej Galérii Zdeňka Sklenářa sa stratí v množstve Dobešových medzinárodných a domácich výstavných príležitostí. Ale parafrázujúc slogan, že malé role neexistujú, tak podobne niet ani malých výstav. Lebo práve táto posledná našla v jednoduchom, ale scénicky premyslenom výstavnom riešení (doteraz často nevhodným nainštalovaním) skrytú pointu Dobešovho diela.

Vystavených bolo len deväť objektov z autorovho „pionierskeho“ obdobia, prvej polovice 60. rokov. Od Pulzujúceho rytmu I, ako prvého kinetického objektu v Československu až po priam divadelný Pohyb svetla v priestore z roku 1968.

O zavesenie výstavy požiadala galéria hviezdu súčasnej českej výtvarnej scény Federica Diaza. Ten pochopil posolstvo Dobešových objektov a filigránsky presne nasvietil, stmavil a vymeral výstavný priestor tak, aby sa reálne pulzujúce svetlo a rytmický pohyb objektov zmenili priam na mystický zážitok.

Skryť Vypnúť reklamu

V pražskom Veľtrhovom paláci Národnej galérii sa vraj chystá veľká prehliadka svetového kinetického umenia, na ktorej Dobešovo dielo určite nebude chýbať. Je len otázkou, či sa im to podarí tak ako u Sklenářa.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  2. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 006
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 784
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 528
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 295
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 757
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 680
  7. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 540
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 457
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 278
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 926
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Francis Fukuyama.

Hlavná myšlienka konca dejín platí dodnes, hovorí americký politológ.


10. jún
Matúš Krčmárik.

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


10. jún
Christian Eriksen.

Zápas EURO 2020 prerušili, po dohode oboch tímov sa zápas dohral.


Sportnet 11 h

Takýto drastický záver školského roka sme si mohli odpustiť.


11. jún