BRATISLAVA 6. júna (SITA) - Posledné tri desaťročia sa napätie v hororových filmoch nemení. Pri každej scéne divák presne vie, čo bude nasledovať, no napriek tomu kričí na hlavnú hrdinku, aby tam nešla, aby ušla z domu namiesto bežania po schodoch alebo klasicky: "Za tebou!" Postavy hororov nikdy nedopadnú dobre vďaka typickým filmovým situáciám, ktoré by bežný smrteľník vyriešil inak. Základné a často používané chyby spôsobujú pre dobro divákov, ktorí majú radi strach, obrovský stres alebo smrť hlavných hrdiniek.
Relaxovať neďaleko tela, pretože sa človek domnieva, že šialený vrah je mŕtvy, nie je dobrý nápad. Najmä nie v hororoch. Zvyčajne sa vráti vo chvíli, keď to nikto neočakáva, silnejší než predtým a s túžbou po pomste. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zjaví hneď za chrbtom. Hlúposť nielen na filmovom plátne, ale aj v reálnom živote je nasadnúť s cudzincom do auta. Človek skončí rozkrájaný na kúsky, ani sa nenazdá. Ak pridáme tmavý les navôkol a úplne opustenú cestu, máme pred sebou dokonalú hororovú atmosféru.
Ak je v dome psychopatický vrah, určite najlepšie, čo môže človek urobiť, je dať si sprchu alebo horúci kúpeľ. Psychopat sa medzitým bude nudiť a do kúpeľne vojde až vo chvíli, keď budúca obeť vychádza zo sprchy. V prípade kúpeľa zakročí, kým je ešte vaňa napustená, aby ju mal kde utopiť. Alebo klasika - z pivnice alebo z podkrovia počuť zvláštne zvuky a niekto ich musí za každú cenu skontrolovať, aby sa presvedčil, či nejde o chladnokrvnú príšeru, prípadne niečo tajomné medzi nebom a zemou. Lepší nápad by asi bolo zavolať pomoc a odísť z domu. No v tom prípade by to nebol starý dobrý horor. Čo sa obuvi týka, pán Šialenec na úteku má zvyčajne na nohách niečo vojenské a hrdinka topánky na opätkoch a navyše nikdy nebola dobrá v behu. O niečo neskôr vytknutý členok a všetci dobre vedia, čo bude nasledovať.
Malá izba bez možnosti východu. Táto slečna zrejme nepracovala pre armádu, ani sa nezúčastnila na samurajskom tábore, takže môžeme predpokladať, že neovláda bojové umenia. A keďže zabudla, ako sa hrá na schovávačku, jediný úkryt, ktorý jej napadne, je pod posteľou. A príde presne to, čo divák očakáva. Alebo naopak. Chladnokrvný zabijak je práve za dverami a príde tá typická otázka: "Je tu niekto?" No a keďže on nedokáže uniesť ťarchu klamstva, potichu sa vytratí preč a povie si, že si nabudúce nájde lepšie miesto pre úkryt. Dobrá a často používaná skrýša, keď sa niekto bojí v tme, je aj pod prikrývkou. Ako všetci dobre vedia, žiadny nôž sa cez ňu nedostane. Možno by o tomto type ochrany mali pouvažovať aj naše ozbrojené sily.
Informácie zverejnil internetový portál www.femalefirst.co.uk.
