BRATISLAVA 6. júna (SITA) - Pred 26 rokmi prišla slovenská kinematografia o herca Ivana Mistríka. Zomrel 8. júna 1982 v Bratislave.
erectvo na Štátnom konzervatóriu. V roku 1951 sa zamestnal ako kultúrnopropagačný referent v Slovnafte. Hereckú kariéru začínal v Dedinskom divadle v Bratislave (1951). V rokoch 1952 až 1953 pôsobil v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Tri roky vystupoval na doskách Divadla Nová scéna a v rokoch 1966 až 1982 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Ako divadelný herec najčastejšie stvárňoval citlivých hrdinov, ktorí čelili nehostinnému svetu a trpkým osudom.
V divadle Mistrík debutoval v roku 1947, keď mu Andrej Bagar zveril úlohu v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja. Na javisku vystupoval ako Perdikan v Mussetovej hre S láskou sa neradno zahrávať či knieža Myškin v inscenácii Tovstonogovovej dramatizácie Dostojevského románu Idiot. Zahral si tiež Trofimova v Čechovovom Višňovom sade a Viktora Žiaranského v Maríne Havranovej od Ivana Stodolu. Mistrík využil svoj talent aj v Dürrenmattovom Kráľovi Jánovi a v Bukovčanovej dráme Sneh nad limbou. V roku 1975 si zahral v O´Neilovej hre Miliónový Marco a o rok neskôr prehovoril z pódia ako Lešč v Gorkého hre Poslední.
Ivan Mistrík zbieral prvé filmové skúsenosti v roku 1950, keď si zahral vo veselohre Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali vojnovo ladené snímky Štyridsaťštyri (1957), Romeo, Julie a tma (1959), Kapitán Dabač (1959), Vyšší princíp (1960) či Smrť sa volá Engelchen (1960). Režisér Martin Hollý ho obsadil do divácky obľúbených filmov Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V roku 1977 sa stal Ivan Mistrík zaslúžilým umelcom. O štyri roky neskôr mu udelili Cenu Andreja Bagara.
Mistrík stvárnil množstvo úloh i v televíznych inscenáciách. Z najznámejších treba spomenúť Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968), Baladu o siedmich obesených (1968), Portrét Doriana Graya (1969) či Višňový sad (1979). Tragika, ktorú mal Mistrík v tvári, postupne prenikala do celého jeho života. Ôsmeho júna 1982 spáchal samovraždu. O rok neskôr mu na treťom ročníku Súťažnej prehliadky filmov a televíznych programov s bezpečnostnou tematikou Terezín 1983, udelili in memoriam cenu za najlepší herecký výkon vo filme Pražská terčovnica (1982).
Ivan Mistrík bol dva razy ženatý. S prvou manželkou Helenou Kollátovou mal dvoch synov, druhá žena Mária Klesniaková mu porodila jedného syna.
Informácie pochádzajú z internetových portálov www.csfd.cz a www.osobnosti.sk.
