BRATISLAVA 7. júna (SITA) - dy vlády SR. Ako však vyplýva z materiálu, ktorý už prešiel pripomienkovým a následným rozporovým konaním, oproti prvému návrhu sa jeho znenie výrazne zmenilo najmä vo vzťahu k umeleckým fondom. Autor zákona - Ministerstvo kultúry (MK) SR totiž pôvodne chcelo zákonom o a-v fonde novelizovať okrem iného aj zákon o umeleckých fondoch. Fondy mali prísť o dve percentá z honorárov od autorov a výkonných umelcov pôsobiacich v audiovízii. Miesto nich mali byť jedným z príjmov a-v fondu. Proti návrhu sa zniesla vlna kritiky nielen zo strany umeleckých fondov, ale aj ďalších inštitúcií pôsobiacich v oblasti filmu a audiovízie. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca MK SR Jozef Bednár, okrem vypustenia príspevkovej povinnosti autorov a výkonných umelcov sa tak vypúšťa aj novelizácia zákona o umeleckých fondoch v pôvodne navrhovanej šírke. Zachovala sa iba zmena odvodov prevádzkovateľov kín zo vstupného. Prevádzkovatelia kín nebudú odvádzať jedno percento z príjmu z predaného vstupného do umeleckých fondov, ale podľa návrhu, budú "odvádzať výlučne jednu korunu z každej predanej vstupenky" do a-v fondu, spresnil. Pôvodne navrhovaný systém prispievateľov, ako aj činnosti fondu zostali podľa Bednára vo svojej podstate zachované.
Výraznou zmenou je podľa Bednára aj posun v rozhodovacej právomoci v rámci fondu. Koncepčné a strategické rozhodnutia má prijímať rada a-v fondu vždy nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich deviatich členov. Rozhodnutia o udelení individuálnej podpory prijíma riaditeľ fondu, ktorý aj podpisuje zmluvy o poskytnutí podpory fondom ako štatutárny zástupca a-v fondu. Robiť by to však mal iba na základe odporúčania oboch odborných komisií - umeleckej a finančnej. Oproti návrhu MK SR tiež zrušilo právo a-v fondu udeľovať pokuty, miesto toho by fond mal vymáhať nezaplatené príspevky na súde. Okrem toho sú v upravenom návrhu nové aj ustanovenia o zriadení kancelárie fondu a spomínaných dvoch komisií, ktoré posúdia žiadosti o podporu z fondu z hľadiska kreatívneho prínosu, finančného potenciálu a realizovateľnosti projektu, na ktorý sa podpora žiada.
Slovenský audiovizuálny fond by mal umožňovať rozličné formy podpory filmu - dotácie, pôžičky, štipendiá či garancie na úver. Má sa sústreďovať aj na podporu rozvoja infraštruktúry pre audiovizuálnu kultúru a priemysel, napríklad na obnovu technológií či kín. Jeho úlohou je tiež zefektívniť udeľovanie aj kontrolu financií, úspešní žiadatelia by mali dostávať peniaze podľa vopred dohodnutých podmienok aj počas dlhšieho obdobia ako jeden rok. Do verejnoprávnej inštitúcie - fondu by mali prispievať televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, ale aj video a DVD predajne či požičovne. Prispievať by mal aj štát. Výdavky fondu nesmú prekročiť päť percent z jeho príjmov.
Návrh zákona o a-v fonde počíta s platnosťou zákona od 1. januára 2009, ale s tým, že fond by mal fungovať a finančne podporovať filmové projekty až od 1. augusta 2010. Koprodukčné štatúty by fond mal začať udeľovať slovenským audiovizuálnym dielam, ktoré sú európskymi filmovými dielami skôr, od 1. januára 2010.
V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu - od roku 2004 cez grantový systém MK SR, program AudioVízia. Štátna podpora audiovizuálnej tvorby pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk tak MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk. Po vzniku fondu má program AudioVízia zaniknúť.
Návrh zákona o a-v fonde je v súlade so zákonom o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov (audiovizuálny zákon), zákonom o vysielaní a retransmisii aj so zákonom o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), dodal Bednár.
