Každý dobrý festival by mal mať silné meno v programe. Festival súčasného tanca Bratislava v pohybe ich má tri. Kibbutz Contemporary Dance Company pripravil dynamický štart, The Peeping Tom Collective bude dych vyrážajúca bodka a československá sekcia je všetko medzi tým.
BRATISLAVA. „Veď ja viem, že som tu preto, lebo som známa tvár, a festival a novinári to potrebujú“, zavtipkoval si na tlačovej konferencii Csongor Kassai. Pravda je však taká, že tento herec podľahol tancu už dávno. Dnes o 20.00 h si to môžete overiť v tanečnom dome T&D v predstavení Canto Hondo (na snímke Nora Knapa). Ním sa začína československá sekcia festivalu Bratislavy v pohybe.
Odohrávať sa bude v nedávno otvorenom priestore T&D, trochu skrytom na bratislavskom centrálnom trhovisku. Tanečné divadlo Canto Hondo Šárky Ondrišovej a Kamila Žišku trochu pripomína Almodóvarove filmy. Vnára sa do ženskej duše, ktorá má nevyriešený vzťah s rodičmi, stiera hranice medzi svetom živých a mŕtvych. Účinok milo filozofujúceho celku zvyšujú hudobníci na javisku.
Návrat z Prahy
Od štvrtka do soboty bude T&D patriť Prahe. Zavítajú tam dve české telesá, pre ktoré platí, že ich režiséri, choreografi a niektorí interpreti sú Slováci.
Oceňovaná Farma v jeskyni sa odohráva v Čakárni, na železničnej stanici Žilina – Záriečie, z ktorej boli počas vojny deportovaní židia. „V čakárni sa stretávajú náhodní cestujúci a nenáhodne sa tam vracajú mŕtvi,“ znie popis predstavenia, ktoré si už uchmatlo zopár cien.
V sobotu sa predstaví DOT504, čo je názov pre profesionálny tanečný súbor súčasného tanca v Českej republike. Jeho prvú choreografiu vytvoril slovenský tanečník, herec a choreograf Jozef Fruček so svojou partnerkou, gréckou tanečnicou a choreografkou Lindou Kapetanea. Stretli sa u svetoznámeho belgického choreografa Wima Vandekybusa, kde zvládali jeho šialene extrémne pohyby.
Ich choreografia holdin’fast je však iná, už podtitul prezrádza veľa: Snová balada o sexuálnej závislosti. „Nejde o jednoliaty príbeh, skladá sa z častí – raz viac tanečných, inokedy viac divadelných. Každý pohyb nesie psychologický význam, tanec je dobré vnímať ako psychologické gesto,“ povedal SME Fruček .
Scéna je jednoduchá, udomácni ju koberec. „Koberec je však aj niečo, kde sú skryté špinavé spomienky, lásky, neporozumenia, ktoré sa tam držia ako chrobáky.“
Neviditeľní a prítomní
Naše profesionálne tanečné divadlo sa volá Štúdio tanca Ban ská Bystrica a do Bratislavy prinesie tri dvere, za ktorými žijú tri ženy. Predstavenie Zuzany Hájkovej zviditeľňuje neviditeľné, „tých, ktorí sú niekedy prítomní tak, že ich cítime až na svojej koži“.
V Štúdiu tanca pôsobila aj Lucia Kašiarová. V duete Srdce ako postrelení vtáci s Jarom Viňarským, ďalším Slovákom, ktorého česká scéna zbožňuje, vyrozprávajú príbeh dvoch tiel, ktorému chýba mechanická logika. Okrem nich bude predposledný festivalový večer patriť sólu Petry Fornayovej Anjel 2, ktorá „zistí, že sa z nej stáva anjel, ktorého predtým (ne)stretla.“
Podsúva sa otázka, prečo tí úžasní Slováci prichádzajú z Čiech, ale o tomto dlhoročnom odleve slovenských tanečníkov von azda už ani nemá zmysel hovoriť. Napokon, keby sa Šárka Ondrišová nepustila do toho odvážneho nápadu – založiť Elle Danse a dom T&D v bývalom bitúnku, ktovie, kde by česko– slovenská sekcia hopkala, respektíve, či by vôbec bola.