Slávnostné obedy či večere. Niekto pozvaný nepríde, iný nepozvaný naruší priebeh oslavy, ktorá je vlastne aj tak o inom ako o gastronómii. Dramaturgička Darina Abrahámová sama našla nekonečne veľa podobných štandardných situácií v hrách či vo filmoch, od televíznych sitkomov až po spracovanie Poslednej večere.
Britská autorka Moira Buffini si ako menu svojej hry zvolila delikatesné odpadky spoločnosti. Ak sa chcete najesť, musíte najprv niekoho zabiť, ak viazne reč, zahráte sa na pravdu ako na školskom výlete: kto sa s kým v mladosti vyspal, kto je práve tehotný, kto v čo verí. Nič však nemôže šokovať, zvrat v poslednej minúte je v predplatenom balíčku. Skutočne prekvapujúce by bolo iba to, ak by sa hostia najedli a odišli domov.
V britskej hmle
Základná situácia hry je esenciálne britská, nielen hmlou, ktorá uzavretú spoločnosť obklopuje ako z Agathy Christie. Také dokonalé bariéry medzi triedami neexistujú azda nikde inde na svete. Nám Slovákom istým spôsobom vyhovuje hrať sa na Angličanov, neradi sa trápime snahou o pomenovanie špecifík našej spoločnosti. Niežeby sme nemali bohatú vrstvu, zatiaľ však nemá takú intelektuálne podloženú teóriu vzájomného požierania, ako ju verbalizoval Lars vo svojej knihe. „Z nedostatku viery sa Biblia nedá napísať,“ poznamenáva Larsov priateľ Hal, oveľa ďalej sa však v analýze spoločnosti nedostaneme.
Na bulvár je tento text nadštandardne vtipný, aktuálny, trefný, na hlbšiu drámu však postavy asi nemajú dostatočné rozmery. Aj v prípade Larsa, ktorého s nadhľadom hrá Dušan Jamrich, dostávame priveľmi prvoplánovú kombináciu človeka, ktorý zbohatol obchodovaním na burze s peniazmi svojej manželky, a teraz na staré kolená rozdáva dobré rady.
Dobré otázky
Špekulácia, že by jeho priateľ Hal mohol pracovať na výrobe biologických zbraní, zas trochu tézovito pripomína, že už ani veda nie je v dnešnom svete čistá. Hal v decentnom podaní Františka Kovára je prvoplánovo definovaný vzťahom k mladej televíznej hlásateľke. Veronika Paulovičová je v postave „čítačky zlých správ“ Sian istým spôsobom „autentická“. Pôsobí totiž, akoby si divadlo najalo skutočnú moderátorku bez hereckých skúseností. Zuzana Kocúriková je v postave Wynne vtipná a typovo presná, Ondrej Kovaľ postavu šoféra rozohral s hravým talentom.
Dekadentnú večeru však servíruje predovšetkým hostiteľka. Dominantnú Paige si s ľahkosťou a prehľadom zahrala Zdena Studenková. Ján Koleník, vystupujúci ako čašník, bol jej vynikajúcim, tichým, ale dokonale všadeprítomným a všetkovediacim partnerom.
Moira Buffini kladie na stôl veľmi rázne dobré otázky. Odpovede, ktoré nám navarila, asi nezmenia radikálne našu životosprávu, môžeme ich zjesť celkom s chuťou.
Činohra SND Bratislava. Moira Buffini: Večera. Preklad: Erika Polomská. Réžia: Peter Mikulík. Dramaturgia: Darina Abrahámová. Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková. Hudba: Peter Mankovecký. Hrajú: Zdena Studenková, Dušan Jamrich, Zuzana Kocúriková a ďalší.
Premiéra 7. a 8. júna 2008.
