Dušan Búřil je maliar. Tým je povedané všetko. Práve tak, ako keď poviete, že onen autor je básnik či hudobník. Nie interpret čohokoľvek, ale staviteľ vo svete, do ktorého vstupuje vďaka jasnej výbave remesla a tam slobodne stavia svoje vklady. Inak to dokáže skutočne slobodne iba dieťa, ktorého remeslom je to, že je dieťa. Nevie falšovať, napodobňovať. Chúlostivému divákovi sa vyškiera rovnako ako zverom v zoo. Lebo sú za mrežami.
Človečina – do tohto termínu sa Búřilovi zmestí celý jeho umelecký program. Bratislavský štricák pôvodom, krehký zástanca kozmopolitného stavu ľudstva. Nielen vie, ale tak aj žije, že každá ľudská duša má rovnakú cenu. Mestský štricák ešte neznamená, že sa nenechá viesť jemnými prúdmi, čo tečú chrámom prírody, hviezdami i hmlou. Vidí aj pochybné výsledky výskytu človeka v prírode i zastreté významy činov – v dobrom i zlom.
Sociológia skúma stav spoločnosti vecne, umenie súčasne skúma i spoluvytvára. Vízie Dušana Búřila najmä tie v málo frekventovanej maliarskej technike suchého pastelu, ktorý odkazuje do renesančných čias, pôsobia mäkko, čo je opak agresivity. Účasť na procesoch pulzujúcich v ľudskom vnútri, ktoré tvarujú i vonkajšiu krajinu. Radosť, že tvoriť je vôbec možné a inak než úradne dovolenou cestou zanechať stopu. Per-pazuch s prírodou, bez vyvyšovania sa, že človek, tiež autor masových hrobov v každom kúsku svojich dejín, je korunou tvorstva. A tiež obchod s umením nie je tvorba umenia.
Komorná tvorba, ktorú Búřil vystavuje v bývalom bratislavskom Goethe-inštitúte na Konventnej 1 (denne do 18.00 h, do 15. júna) nie je jeho jedinou aktivitou. Zorganizoval aj 10 ročníkov výtvarného sympózia EKO-ART OSRBLIE, kde sa vystriedali štyri desiatky vynikajúcich autorov, domácich i zahraničných, vrátane študentov. V útrobách čiernobalockých lesov zanechali svoje diela vytvorené výlučne z tamojšieho materiálu, drevo a kameň, v podobe studničiek a iných objektov. A to ešte nerátam búrlivé aktuálno-odborné stretnutia raz do mesiaca v Búřilovom ateliéri na Dunajskej, ktorý dnes už nestojí.
Autor: Fero Guldan
