Prechádzkou do iného divadelného sveta – aj tak sa dalo označiť minulotýždňové bratislavské hosťovanie opery Národného divadla v Prahe s oprášenou semaforskou inscenáciou Dobře placená procházka.
Škoda bolo každého miesta, ktoré zostalo v piatok večer v opernej sále novej budovy SND voľné. Vypovedá to však niečo o intenzite česko-slovenských kultúrnych vzťahov, ak už ani pre mená ako Forman či Suchý nepadnú divadelné pokladnice pod náporom dychtivých divákov.
Poučný časový odstup
A pritom skutočne len výnimočne sa na scéne stretne toľko hravého talentu. Autori Jiří Šlitr a Jiří Suchý vedeli, o čom je divadlo, a ani štyridsať rokov, ktoré od napísania tejto buffopery ubehli, na tomto fakte veľa nezmenili. Naopak, pri dnešnom počúvaní sme si len mohli uvedomiť, koľko veľa, veľa zlých hudobných diel sme medzičasom počuli.
O novú orchestráciu sa zaslúžil Marko Ivanovič, vďaka ktorému do produkcie dokonale zapadli aj pesničky z hry Jiřího Suchého Sekta, ktorá mala podobne ako Dobře placená procházka premiéru v roku 1965.
Porovnávanie je nezmyselné
Formanovci – Miloš a syn Petr v pozícii režisérov a Matěj Forman ako scénograf – vrátili na scénu hravosť a nevinnosť šesťdesiatych rokov. Nemá zmysel porovnávať incenáciu, ktorú si zaradila pražská národná opera do svojho repertoáru pred rokom, s pôvodnou produkciou divadla Semafor, ktorá sa hrala v oveľa komornejšom priestore, najmä v úplne inom období.
Vtedajšie obsadenie bolo určite neopakovateľné – Eva Pilarová, Naďa Urbánková, Hana Hegerová a, samozrejme, Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Suchý ani Jitka Molavcová, ktorí stále v produkcii hrajú, na slovenskú hosťovačku nemohli prísť.
Avšak aj protagonisti, ktorých sme mali možnosť vidieť v Bratislave, preukázali vysokú mieru profesionality, hoci prinajmenšom pre Slovákov ich mená už nemajú nijaký hviezdny nádych. Jana Malá ako Vanilka zaujala predovšetkým dokonalou pohybovou kultúrou vo vynikajúcej choreografii Veroniky Švábovej. Tereza Hálová sa v úlohe tety z Liverpoolu mohla hrdo prihlásiť k odkazu Hany Hegerovej.
Svojrázny právnik Píša
Divákov si absolútne podmanil Petr Píša ako právnik, ktorý sa celou silou pokúša dostať k tetiným miliónom. Bol typovo výrazný, hlasovo i herecky disponovaný, ba i pohybovo tvárny, a to aj napriek nie celkom atletickej postave. A keď si ešte o ňom prečítame, že sa živí ako umelecký kováč kdesi na Vysočine, kde zakladá dychové orchestre a organizuje miestne tančiarne, potom skutočne klobúk dole pred touto svojráznou osobnosťou.
Produkcia ťaží úspešne z aktuálnej retrovlny. Zboristky v dobovom oblečení, ktoré na úvod sedeli v hľadisku medzi divákmi, na seba neprilákali nijakú zvláštnu pozornosť. Práca so zbormi – vrátane Kühnovho detského zboru – patrila k najinvenčnejším aspektom.
Jedenapolhodinové predstavenie ubehlo, ani sme sa nenazdali. Na záver sme si mohli spolu s hercami – v duchu, ale od duše – zaspievať: „Buď pochváleno divadlo / V němž národ sobě hlásá / Což jistě i vás napadlo / Že divadlo je krása.“
Recenzia/divadlo
Jiří Šlitr, Jiří Suchý: Dobře placená procházka.
Réžia: Miloš Forman a Petr Forman. Scéna: Matěj Forman. Hudobné naštudovanie: Libor Pešek. Výtvarná spolupráca: Andrea Sodomková. Kostýmy: Jan Pištěk.
Hrajú: Zbyněk Fric, Jana Malá, Petr Píša, Petr Macháček a ďalší.
Hosťovanie Národného divadla Praha v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
|
