Genetov verejný dom máv sebe potenciál otriasť stabilnými kresťanskými základmi.
Dej sa odohráva v bordeli, ktorý ponúka špeciálne služby – môžete sa prevteliť do osoby podľa vášho výberu (ide o zmenu sociálnej roly) a dosiahnuť rozkoš v jej koži. Šéf polície (Matúš Krátky) netúži po rozkoši, chce byť jednou z osobností, ktorú si zákazníci vyberajú, chce sa dostať do „siene slávy“. Preto mu ambiciózna „bordelmama“ Irma (Edita Borsová) pripraví veľkolepé divadlo.
Ťaživo groteskne
Náročný text by si žiadal výraznejšiu úpravu, aby sústredil pozornosť na kľúčové momenty hry – občas totiž nebolo jasné, o kom či o čom hra vlastne je a, samozrejme, že všetko je nakoniec aj tak len ilúzia.
V trocha dlhej expozícii zaujal Stanislav Staško ako generál prechodom medzi neistotou civilného zákazníka bordelu a sebavedomím v generálskom preoblečení, ktoré sa prejavilo v zmenách hlasu, v držaní tela i v pohľade. Kontrovala mu Barbora Bazsová ako generálov kôň niekedy unudeným prístupom skúsenej prostitútky, ktorá pozná svoj scenár naspamäť, inokedy ho angažovane viedla k vrcholu a pohrávala sa s ním.
Kým väčšina protagonistov mala celú hru na dôsledné vykresľovanie charakterov, Martin Križan v niekoľkých sekundách už svojím pôsobivým vstupom zmenil atmosféru. Veľvyslanca predstavil ako absurdnú figúrku, pracoval so strihom v pohybe i v reči. Dovtedy ťaživú drámu posunul do polohy grotesky. Bolo to konanie, ktoré – namiesto dlhých rečí – vypovedalo o jeho postave.
Bez hŕstky pobúrených
Inscenátori pozvali divákov priamo do bordelu: usadili ich na javisko a zavreli oponu. Využili živú hudbu – v Dome ilúzií namiesto zbraní strieľajú bubny, dramatično dodáva violončelo (Natália Jabúrková). V kostýmoch dominuje z farieb červená a čierna, z materiálov koža. Zákazníkov bordelu obula Kateřina Bláhová do čižiem s koturnovou podrážkou. Dodala im tak náležitú dôležitosť a tiež podporila ich hereckú rolu.
Premiéra Balkóna v sobotu bola malým trnavským happeningom. Kým sme boli zavretí medzi múrmi divadla, dívajúc sa na náročnú hru o ilúziách a predstieraní, o hľadaní vlastného ja cez zrkadlo v iných ľuďoch, námestie Trnavy sa otriasalo v rytme piesní kresťanského festivalu Lumen. Hŕstka divákov, ktorá sa po prestávke ešte zmenšila, keďže predstavenie očividne niekoľkých pobúrilo, nemohla konkurovať mase spievajúcej a skandujúcej mládeže na námestí. No Genetov Balkón má v sebe potenciál otriasť stabilnými trnavskými (aj) kresťanskými základmi.
Recenzia
Jean Genet: Balkón
Preklad: Lýdia Magerčiaková, dramaturgia: Martin Gazdík, scéna: Ján Zavarský, kostýmy: Kateřina Bláhová, hudba: Juraj Péč, réžia: Viktor Kollár
Hrajú: Edita Borsová, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Stanislav Staško, Jozef Bujdák a ďalší
Premiéra 7. júna 2008 v Divadle A. Bagara v Nitre
Divadelné premiéry
Autor: Dária Fehérová (Autorka je divadelná publicistka)
