Bratislava 16. júna (TASR) - noch. Zomrela pred 10 rokmi 18. júna 1998 vo veku 78 rokov.
Bola autorkou prvých slovenských odborných publikácií o balete, prvou slovenskou baletnou dramaturgičkou v SND, baletnou teoretičkou, kritičkou. Ako pedagogička vychovala mnoho vynikajúcich sólistov pre slovenské súbory. Svojou dlhoročnou prácou sa výrazným spôsobom zaslúžila o rozvoj baletného školstva na Slovensku. Eva Jaczová bola priekopníčkou rozvoja baletného školstva a aj jej zásluhou sa podarilo dostať baletné umenie na vysokú profesionálnu úroveň.
Odborné tanečné vzdelanie získala Eva Jaczová na Baletnej akadémii v Budapešti, kde absolvovala v majstrovskej triede verejným koncertom v roku 1939. Po návrate do Československa dostala angažmán v balete SND, kde ako sólová tanečnica pôsobila s malým prerušením takmer 15 rokov (1939-1954). Ako sólistka účinkovala napríklad v baletoch Labutie jazero, Z rozprávky do rozprávky, Princezná Hyacinta, Slovanské tance, Coppélia, Raymonda, Popoluška a aj v baletoch operných predstaveniach.
Ako prvá dramaturgička baletu SND uviedla na scénu svetoznáme baletné tituly, z ktorých niektoré mali celoštátnu premiéru (Plamene Paríža, Bachčisarajská fontána).
V roku 1957 stážovala v moskovskom a leningradskom baletnom učilišti, kde si osvojila vzácne metodické postupy v oblasti baletnej pedagogiky. Na podklade týchto skúseností vypracovala v roku 1973 návrh na organizačný štatút, osnovy a učebné plány pre zriadenie osemročného baletného učilišťa v Bratislave. Tento návrh sa stal východiskom na založenie Hudobnej a tanečnej školy, ktorá sa stala významným medzníkom vo vývoji slovenského baletného umenia. Školu založila v roku 1979. V roku 1991 ju premenovali na Tanečné konzervatórium a v roku 1999 jej prepožičali meno Evy Jaczovej.
Počas svojej 52-ročnej pedagogickej a umeleckej činnosti vychovala Jaczová mnoho popredných sólistov pôsobiacich v SND a v iných divadlách u nás i v zahraničí. Veľkú časť z nich tvorí jadro pedagogického zboru Tanečného konzervatória v Bratislave.
