Známe mená, populárne filmy, nemecké stereotypy – herec a režisér MICHAEL BULLY HERBIG si vždy nájde niečo, čo možno parodovať. ProSieben žil niekoľko rokov z jeho mimoriadne populárneho programu Bullyparade.
Ešte väčší úspech prišiel s celovečernou komédiou Manitouova topánka – tento film sa stal druhým najúspešnejším v histórii nemeckého filmu.
U nás sa teraz v kinách premieta animovaný film Sissi a Yeti, samozrejme, tiež paródia. Hoci už Herbig chystá nový príbeh, našiel si čas na rozhovor.
Aké to bolo, keď ste svoju animovanú Sissi videli prvýkrát v kine? Nasmiali ste sa?
„Bolo to úžasné! Veď som na to čakal takmer tri roky! Vždy, keď sa publikum na premiére zasmialo, bolo to pre mňa ako vykúpenie.“
Vo svojich filmoch parodujete obľúbené filmové klasiky. Majú niečo Sissi a Winnetou spoločné?
„V rokoch 1997 až 2002 na televíznej stanici ProSieben bežala naša komediálna šou Bullyparade. V tom čase sme vytvorili stovky skečov. Najväčší úspech mali práve skeče o Winnetouovi, Star Treku a Sissi. Takže by sa dalo povedať, že publikum samo rozhodlo, čo sa do kín dostane.“
Na to, aby ste ich mohli parodovať, museli ste spomínané filmy mnohokrát vidieť. Priznajte sa, pozerali ste ich rád? Aký ste k nim mali vzťah?
„Originály u mňa doma ešte stále bežia dookola. Paródia by vždy mala byť malým vyznaním lásky originálu.“
Čo je také lákavé na paródiách?
„V prvom rade by som chcel, aby si ľudia čas strávený v kine užili! Svojimi poslednými filmami som chcel publikum rozosmiať. Paródia sa na to vyslovene ponúka.“
V súčasnosti ste jedným z najobľúbenejších komikov v Nemecku a darí sa vám už dlho. Boli ste aj v škole triednym šašom, ktorý si uťahoval z učiteľov?
„Ako dieťa som bol pomerne hanblivý. Jedného dňa som zistil, že ma baví ľudí zabávať. Ako desaťročný som prvýkrát videl film od Hitchcocka. Odvtedy som chcel nakrúcať filmy. Viem si predstaviť, že by som jedného dňa nakrútil thriller. Vystrašiť ľudí v kine je tiež dobré.“
Manitou je v kultúre Indiánov vysoká duchovná bytosť a vy ste svoj film nazvali Manitouova topánka. Nemáte pred takými duchovnými záležitosťami rešpekt?
„Mali sme v tíme aj skutočných Indiánov a tí sa poriadne zabávali! Myslím si, že Pán Boh má veľký zmysel pre humor. Inak by nám ho nedával.“
Ste komikom na plný úväzok, rozbiehate jeden projekt za druhým. Nepotrebujete si od toho niekedy oddýchnuť? Pozriete si napríklad občas aj nejakú drámu, aby ste sa z toľkého humoru nezbláznili?
„Zbožňujem filmy. Do kina chodím tak často, ako sa len dá. Na žánri mi až tak nezáleží, hlavne, aby som sa zabavil!“
Sissi a Yeti je na rozdiel od predchádzajúcich kreslený film. Nechýbalo vám klasické nakrúcanie? S kolegami ste sa vždy nasmiali. Mali ste aj pri tejto práci niekoho, s kým ste sa mohli nasmiať?
„Dovoľte mi malú opravu: Sissi a Yeti nie je kreslený film, ale počítačovo animovaný. Spôsob práce je pritom úplne odlišný a to ma nesmierne lákalo. Vždy som túžil urobiť takýto film a veľa som sa pritom naučil. Samozrejme, že mi občas chýbalo reálne nakrúcanie, ale bolo úžasné môcť si raz poriadne užiť na virtuálnom pľaci.“
Neoľutovali ste, že ste sa namočili do takého zdĺhavého projektu? Nebolo náročné, že ste im museli popísať svoju predstavu o filme a potom čakať na výsledok?
„Ako producent potrebujete tak či tak veľa trpezlivosti. A pri animovanom filme ešte viac. Občas prešlo aj niekoľko mesiacov, kým som si konečne mohol pozrieť prvý konkrétny obrázok. Príjemné však bolo, že som prvýkrát mohol pracovať bez ohľadu na počasie.“
Stalo sa, že ste s niečím boli nespokojný? Možno, že sa nejaký váš nápad nedal graficky zrealizovať.
„V každom filme sú miesta, na ktoré by ste rád mali trochu viac času, ale to je normálne. Keby nebola naplánovaná premiéra, asi by som ešte stále niečo vylepšoval.“
Vaše filmy boli distribuované aj do krajín, kde sa nehovorí po nemecky. Ako to vnímate? Čo keď sa pri preklade a dabingu do iného jazyka z filmu veľa stratí? Máte už nejaký ohlas zo zahraničia?
„Na jednej strane som, samozrejme, veľmi hrdý, keď sa moje filmy uvádzajú aj v zahraničí. Na druhej strane z toho mám pocit, ako keď sa deti sťahujú z domu. Môžeme im len zaželať všetko dobré! Konkrétny ohlas ešte nemám, ale som naň veľmi zvedavý.“
Animované filmy väčšinou do kín pritiahnu aj deti. Mysleli ste pri tvorbe Sissi a Yetiho aj na ne? Hovorí sa, že dnešné deti sú inteligentnejšie, ako bývali kedysi. Súhlasíte s tým? Nebojíte sa ich?
„To je pravda! Deti dokážu byť tvrdým publikom. Preto je ich názor pre mňa veľmi dôležitý. Napriek tomu však Sissi a Yeti nie je len detský film. Je to film pre 6- až 96-ročných.“
Ako na váš film zareagovali tvorcovia a predstavitelia pôvodnej trilógie o cisárovnej Sissi? Parodovať ste ju začali už vo svojej relácii Bullyparade. Nemali ste s tým niekedy problémy? Prípadne s inou z vašich paródií?
„Ako som už povedal, paródia je pocta originálu. Myslím, že človek môže byť hrdý na to, ak ho parodujú. Vždy sa snažím dodržať potrebný rešpekt. Najviac ma teší, ak sa smejú aj tí, ktorí sú parodovaní.“
Rozmýšľali ste o tom, že by ste niekedy vyskúšali iný žáner? Alebo zostanete verný komédiám?
„V auguste začíname nakrúcať film Wickie a silní chlapi. Bude to môj prvý dobrodružný film. Určite sa však zasmejete aj na ňom. A potom si nakrútim dovolenkové video.“
Michael Herbig
nemecký herec a režisér
od roku 1997 do 2002 produkoval Bullyparade, ktorá sa pravidelne vysielala na ProSieben
v kine debutoval v roku 2000 ako režisér komédie Erkan a Stefan
jeho film Manitouova topánka sa stal druhým najúspešnejším nemeckým filmom
Sissi a Yeti je jeho prvý celovečerný animovaný film
prezývku Bully má ešte zo školy, keď nosieval tričko futbaloveho klubu Bayern Mníchov so sloganom Die Bullen kommen (Býci prichádzajú).
| |
Autor: Zuzana Stankovitsová (Autorka je študentkou germanistiky na FFUK)
