V sále činohry čaká na divákov obrovský portál. Názov hry Leonce a Lena je doň vpísaný zlatým písmom na čiernom pozadí. Hneď vidíme, že tvorcovia majú výrazný divadelný názor a neváhajú ho dať najavo.
Prvá časť inscenácie je radikálne očistená – od farieb, ale aj nápadov je len zopár. Aj pri zaujímavých výkonoch Ľuboša Kostelného v úlohe princa Leonca a Roberta Rotha ako Valeria pôsobí monotónne, unavujúco.
Réžia neodlíšila dostatočne postavenie princa a jeho dvorného zaháľača, aj preto nám isté významy unikajú. Skutočné vzrušenie nedodal ani sexuálne ostentatívny výstup s Rosettou (Gabriela Dzuríková).
Na druhú časť, v ktorej do deja vstupujú už aj princezná Lena a jej guvernantka Zuzana Fialová, sa už pozerá s oveľa väčšou radosťou. Diana Mórová a ešte výraznejšie Zuzana Fialová prejavujú spontánny komediálny talent, situácie si domýšľajú na svoj obraz.
Vzájomné vzťahy dvoch dvojíc sú dynamickejšie, scéna Tomáša Cillera výtvarnejšia. Emil Horváth dodal kráľovi Petrovi milú, nezorientovanú samoľúbosť. Vynikajúca je aj choreografia automatického mladého páru „na kľúčik“. Na tejto produkcii je výnimočné vzájomné prerastanie slova a hudby, celkovo práca s hudobným plánom vrátane živých hudobníkov. Nápad s mužským zborom mohol byť však zrealizovaný ešte vtipnejšie, ani Robert Roth sa v pesničkách celkom nenašiel. Zdá sa navyše, že je nie celkom správne pripisovať „hudbu“ Petrovi Kofroňovi, ak išlo aj o výbery a úpravy.
Kostýmy Marije Havran nesú výrazný názor svojej autorky.
„Myslíš, že hra Leonce a Lena má pre dnešného diváka zo spoločensko–politického hľadiska nejakú výpovednú hodnotu?,“ pýta sa v bulletine dramaturg inscenácie Martin Kubran. Martin Čičvák mu odpovedá, že o to mu nešlo.
Réžia skutočne dokázala všeličo iné vrátane niekoľkých nádherných výtvarných momentov. Reč postáv je výnimočne poetická a svojou absurdnosťou si v máločom zadá s Čakaním na Godota. Mladšie publikum oceňovalo predovšetkým momenty nebanálneho kamenného humoru.
V texte je však aj dosť narážok na dobový filozofický kontext. Je síce vzrušujúce pokúšať sa odkrývať ich stopy, obávam sa však, že sa nejeden divák po skončení predstavenia právom spýta, o čom to celé bolo.
Výber tohto titulu by bol dramaturgicky pomerne riskantný aj v oveľa priaznivejšej situácii, v akej sa Národné divadlo momentálne nachádza.
Recenzia/divadlo
Činohra SND Bratislava. Georg Büchner: Leonce a Lena. Preklad: Ján Rozner. Réžia: Martin Čičvák a. h.. Dramaturgia: Martin Kubran. Scéna: Tom Ciller. Kostýmy: Marija Havran. Hudba: Peter Kofroň.
Hrajú: Emil Horváth, Ľuboš Kostelný, Diana Mórová, Robert Roth, Zuzana Fialová, Ján Gallovič, Oldo Hlaváček, Leopold Haverl, Vladimír Obšil, Gabriela Dzuríková, Alexander Bárta, Branislav Bystriansky.
Premiéra, Sála činohry, nová budova SND 14. jún.
