BRATISLAVA 17. júna (SITA) - Už v tom čase ju označovali za výnimočnú sólistku a získala si uznanie odborníkov. Okrem iného skladala hudbu k divadelným predstaveniam, pôsobila ako producentka a objavila speváčku Radůzu. Napísala aj hudbu k animovanému filmu Michaely Pavlátovej Řeči, řeči, řeči, ktorý v roku 1992 nominovali na Oscara. Od začiatku 90. rokov stála na čele Nadácie Život umělce, ktorá pomáha začínajúcim umelcom i seniorom v ťažkých životných situáciách. Počas svojho pobytu na Kube, kde bola po prvý raz ako stážistka na prelome rokov 1982 a 1983, stretla manžela Luísa. Odvtedy tam často jazdila "jazdila len tak na skok". Práve kubánska hudba ju inšpirovala k vlastnej tvorbe.
V roku 1987 vystupovala na Kube so skupinou Nerez. Na konci 90. rokov na Nerez personálne aj štýlovo nadviazala skupina Neřež, ktorej jadrom ostalo duo Vřešťál-Sázavský. Zuzana Navarová sa odklonila od pôvodnej folk-rockovej tvorby skupiny a vytvorila duo s latinskoamerickým hudobníkom Ivánom Gutiérrezom. Nerez vydal päť albumov: Masopust (LP 1986, CD 1995), Na vařený nudli (LP 1988, CD 1995), Ke zdi (LP 1990, CD 1995), Stará láska Nerez a vy (1993) a Nerez v Betlémě (1993). Okrem toho vyšli tri kompilácie: Nerez antologie (1995), Co se nevešlo (pôvodne MC 1991, rozšírená reedícia s podtitulom Pozdní sběr - 2001) a Nej nej nej (2001). Na konci marca 2007 vydali Vřešťál a Sázavský CD a DVD s názvom ...A bastafidli!, ktoré obsahuje prvé tri albumy Nerezu doplnené o desať bonusových nahrávok z "pantonských a monitorských archívov". DVD nosič priniesol takmer dve desiatky štúdiových a koncertných záznamov z rokov 1986 až 1989. Ako špeciálne bonusy sa na albume nachádzajú: elektronický spevník, kuriózne videá z rokov 1983 až 1994, písmenková spomienka Jiřího Černého, audiovizuálne komentáre Sázavského a Vřešťála a fotogaléria.
Na prvom sólovom albume Caribe (1992), ktorý obsahoval piesne jej obľúbených latinskoamerických autorov v španielčine, Navarovú sprevádzal Caribe Jazz Quintet. Na konci roka 1994 začala spolupracovať s kolumbijským pesničkárom a gitaristom Ivánom Gutiérrezom. Spolu s basgitaristom Karlom Cábom vytvorili zoskupenie Tres a vydali rovnomenný album (1995). Navarová a Gutiérrez neskôr vytvorili skupinu KOA v zložení: Mário Bihári (akordeón, klavír, klarinet), Camillo Caller (bicie a perkusie) a František Raba (kontrabas). Spoločne vydali album Skleněná vrba (1999) a neskôr koncertnú nahrávku Zelené album
Keď Gutiérrez odišiel domov, nahradil ho Omar Khaouaj. V tejto zostave vznikli dva albumy: Barvy všecky (2002) a Jako Šántidéví (2003). Vo svojich piesňach plynule prechádzala z češtiny do rómčiny, španielčiny, slovenčiny, ruštiny, arabčiny i jidiš, a na poslednom albume spievala aj po kečuánsky. Napriek tomu, že vyštudovala španielčinu a jej manžel pochádza z Kuby, španielsky text nikdy sama nezložila. "Textovanie je taký intímny proces, že človek skutočne potrebuje materinský jazyk, aby dokázal presne formulovať, čo potrebuje," vyjadrila sa k tejto otázke Navarová de Tejada. V hudbe skupiny KOA bolo cítiť súlad rôznych kultúr - bubeník Camillo Caller má predkov z Peru, gitarista Omar Khaouaj zase z Turecka, kontrabasista František Raba je Čech a Mário Bihári slovenský Róm. "Mário vidí zvuky farebne. Zaznie nejaký nástroj a on vidí farbu... Potom sa stane, že nám v štúdiu povie: Toto by mohlo byť viac žlté," povedala raz Navarová o nevidiacom akordeonistovi.
Speváčka Zuzana Navarová podľahla rakovine 7. decembra 2004, vo veku 45 rokov. So zákernou chorobou bojovala niekoľko rokov a pred verejnosťou sa ju snažila tajiť. Ešte v novembri speváčka vystupovala v Čechách a naposledy v októbri na Slovensku - v Bratislave. V januári 2004 v istom rozhovore povedala, že už niekoľko rokov nič neplánuje. "Ako cieľ som si stanovila, že nebudem mať žiadne ciele. Vlastne môžem povedať, že každý okamih je môj cieľ. Užívam si, že mi pod topánkami vŕzga sneh, alebo pekne čvachtá. Každé ročné obdobie má niečo do seba," dodala. Okrem rakoviny ju trápila aj cirhóza pečene. Niekoľko rokov pred smrťou radikálne zmenila životosprávu aj spôsob myslenia. "Od osemnástich alebo devätnástich rokov som cítila, že mi je stále trošku zle. Človek si na to zvykne. Vždy som si vravela: Čím by som to zlepšila? Dám si kávu. Zhoršilo sa to. Tak cigaretku. Bolo to ešte horšie," povedala dva roky pred smrťou. "Dala som si teda panáka. Po jednom sa to trošku zlepšilo a po troch už to bolo dobré, ale nedalo sa piť každý deň tri panáky. Preto som všetko zmenila. Začala som piť litre zeleného čaju. Cítim sa ako trinásťročná. Nič ma nebolí, nemám žalúdočné neurózy, ktoré som pociťovala predtým," dodala.
Napriek veľkej obľube publika sa Navarová nikdy nedokázala presadiť v nahrávacích spoločnostiach a rozhlasových staniciach, ktoré jej hudbu zaraďovali k menšinovým žánrom. Úspech však dosiahla v roku 2004 so skladbou Marie z albumu Jako Šántidéví, ktorú hrali všetky české rádiá. Česká Akademie populární hudby ju v roku 2005 in memoriam uviedla do Siene slávy.
Spracované podľa: www.nerez.sk, navarova.wz.cz, cs.wikipedia.org, iDNES.cz
