Christiana Guémyho z Paríža alebo jeho skratku c215, špičku street artu, asi po mene nepoznáte. No jeho dielo môžete stretnúť pri prechádzkach po našom hlavnom meste.
BRATISLAVA. Je už slovenským zvykom, že keď Slovensko navštívi trebárs aj druhotriedny umelec, zlietne sa okolo neho niekoľko zaručených vykladačov a odborníkov na všetko. A naopak: chodia sem talentovaní ľudia s iným pohľadom na spoločnosť i umenie – a inkognito. Najmä, ak je ich plátnom ulica a štetcom šablóna a sprej.
Nazýva sa to street art a toto azda najsúčasnejšie a najaktuálnejšie umenie dnešných miest stále častejšie rozpráva aj do podoby Bratislavy. Tá sa dokonca stala cieľovou destináciou Christiana Guémyho z Paríža, ktorého niektorí možno poznajú pod skratkou c215.
Paríž, Brooklyn, Sao Paulo
Tváre priateľov a bezdomovcov, portrét dcéry či slávneho skútra Vespa. Maľoval v Brazílii i Ríme, Paríži či Viedni, z ktorej si do Bratislavy na chvíľu „odskočil“. Vo Viedni vystavovali jeho práce, bez zveličenia patrí k rovnako talentovaným umelcom ako Banksy alebo Blu a do Bratislavy priniesol kúsok moderného stencil (šáblónového) street artu.
„Zaujímala ma tá absencia street artu v tomto meste.“ prezradil denníku SME. „Každé mesto má svojskú atmosféru, architektúru alebo zákony. Akurát v Brazílii je maľovanie po stenách legálne.“ Zo Slovenska si to totiž namieril do Sao Paula.
C215 nepatrí medzi netalentovaných čarbalov, ktorí zvyknú potagovať mesto nedotiahnutými pokusmi o kaligrafiu. „Nezaujíma ma vandalizmus. Snažím sa urobiť stenu lepšou, vtedy to vandalizmus nie je. Stáva sa mi, že keď policajti vidia, čo vlastne robím, nechajú ma pokračovať, či už v Paríži alebo Brooklyne.“
Verí v trochu naivnú predstavu, že ulice sa stanú miestom pre sebaprezentáciu talentovaných ľudí a nemusia to byť iba street artisti.
Skúter Vespa
Guémy svoje známe Vespy začal maľovať, keď mal 16. Vždy túžil po žltom skútri, a nakoniec sa stal jediným majiteľom tohto motocykla vo svojom meste. Žltá Vespa sa vtedy stala aj jeho umeleckým podpisom. Jedna je už aj na Laurinskej ulici v Bratislave.
Dnes maľuje i bezdomovcov. „Bezdomovci sú skutočnými ľuďmi ulíc,“ vysvetľuje. „Chcem, aby sa im venovala väčšia pozornosť. Keď ich maľujem, ľudia sa pri mne zastavia, pýtajú sa, zaujímajú sa, ale nikdy sa nepristavia pri naozajstných bezdomovcoch.“
Okrem nich však po celom svete nastriekava i obraz svojej dcéry. „Raz jej týmito obrázkami porozprávam príbeh jej dospievania.“ Bezdomovca i Guémyho dcéru nájdete na Heydukovej ulici.
Aj to je spôsob, ako môže umenie slúžiť ako zrkadlo. Umenie, ktoré prinesie trochu farby do nudného života plného stereotypov. Nemusí to byť len umenie v galérii, ale aj na fasáde domu.
Oprava: V pôvodnom znení článku sme nesprávne uviedli meno streetartového umelca.
Dcéra a skúter Vespa.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
