Örkényova Mačacia hra sa už dávno stala pojmom v mnohých svetových divadlách. Najnovšie po nej siahlo divadlo Jonáša Záborského v Prešove a opäť sa potvrdilo, aká je táto hra dobrá. Hosťovanie na bratislavskej Novej scéne zďaleka nehovorilo len o diváckom záujme lokálnej komunity.
Príbeh dvoch starnúcich sestier, ktoré za čias totality delí železná opona, nestratil ani po zmene režimu zo svojho sarkastického puncu a hĺbky analýzy podstaty človeka. Peštianku Eržiku Orbánovú a Gizu, žijúcu v Mníchove, spája silné sesterské puto. Tá na Západe je síce odkázaná na pomoc iných, no žije usporiadaným životom, vdova z Východu srší energiou a zdravím, no bojuje s vierou vo svoj vzťah k vyslúžilému opernému spevákovi, ktorého aj počas manželstva s iným milovala.
Jej každodenný život okrem neho a neľútostne odrastených detí napĺňajú dve blízke osoby: naivná až prostoduchá susedka Myšička a dravá koketa Paula z cukrárenských posedení. Eržikin svet cez ne odhaľuje slabosti a sily ľudských charakterov, čím autor citlivo a nekompromisne zvýznamňuje priateľstvo a siaha do širších spoločenských kontextov. Jej predstaviteľka Kveta Stražanová to spočiatku herecky prepískavala, no jej postava má guráž, je sexi, neoblomná a krehká zároveň. Ida Rapaičová ako Giza nie je vždy príjemne pôsobiaca sestra. Typovo je však vhodnou voľbou, jej herectvo poznačuje skúsenosť, hrdosť a vyrovnanosť.
Dôležitý kus časového a významového oblúka ilustruje výtvarné stvárnenie inscenácie. Scéna dovoľuje prepájať rôzne prostredia charakterizované hlavnými postavami. Do gýča posunuté kostýmy aj rekvizity v štýle 70. rokov vytvárajú bizarné a relatívne prostredie, vyvažujúce nevyhnutné návraty do minulosti, ktorým popri vážnosti situácií občas pristane zábava aj pocit šťastia.
Je fajn, že pri identifikácii s pôvodom textu v novom sviežom preklade sa autori vybrali aj cestou hudby. Nebáli sa pracovať s maďarskými textami piesní a pri úprave hudby neostávali na úrovni prvoplánovej ufidlikanej „mužiky“.
Recenzia
István Örkény: Mačacia hra
Preklad: Renata Deáková
l Dramaturgia: Róbert Mankovecký, hudba: Juraj Haško, scéna: Anita Szökeová, kostýmy: Lenka Kadlečíková, réžia: Michal Náhlík
Hrajú: Kveta Stražanová, Ida Rapaičová, a. h., Zuzana Kúšiková, Ľudmila Dutková a ďalší
Premiéra: 4. apríla 2008 v Divadle J. Záborského v Prešove
