AMSTERDAM. Veľké muzeálne inštitúcie sa pravidelne stretávajú s problémom nákupu nových diel do svojich stálych zbierok. Ako dosiahnuť, aby bola zbierka reprezentatívna a naozaj obsahovala kvalitu a nie len dočasné trendy? Táto otázka je obzvlášť aktuálna pri nákupe súčasného umenia. Ako sa s tým porátalo amsterdamské múzeum Stedelijk, ukázala prehliadka Eyes Wide Open (Doširoka otvorené oči).
Najnovšími akvizíciami sú diela mnohých známych súčasných umelcov a umelkýň ako napríklad Mike Kelley, Cosima von Bonin, Paul Chan, Rachel Harrison, Luc Tuymans, Neo Rauch. Nad kvalitou prírastkov zbierky je teda naozaj možné mať oči doširoka otvorené a zrejme by to platilo aj o cenách exponátov, ktoré však ostávajú nezverejnené. Nákupy múzeum realizuje na základe plánu, jeho riaditeľ Gijs van Tuyl sa však nebráni ani spontánnym inšpiráciám.
Z protialkoholickej liečebne
Najhodnotnejším vystavovaným dielom bol zrejme maliarsky triptych nemeckého umelca zosnulého v mladom veku, Martina Kippenbergera. Námetom sú budovy, ktoré súvisia s nemeckou realitou: židovská škola, väznica a protialkoholická liečebňa. Svetoznámou Kippenbergerovou inštaláciou sa stalo napríklad prostredie šachty metra prezentované na bienále v Benátkach pred piatimi rokmi.
S históriou rodnej krajiny – Južnej Afriky sú spojené fotografické cykly Davida Goldblatta, ktoré sa objavili aj na poslednej prehliadke Documenta v Kasseli. Goldblatt emocionálne dokumentuje premeny života vo svojej vlasti od obdobia apartheidu do súčasnosti. Fotografie zo začiatku 80. rokov zobrazujú černošských robotníkov cestujúcich nočným preplneným autobusom z periférie za prácou. „Je to fotografia dokumentujúca ľudstvo, ale zároveň má neprekonateľnú estetickú silu. Jeho fotky obsahujú niečo úžasné bez toho, aby bol sentimentálny,“ hovorí o Goldblattovi riaditeľ van Tuyl.
Lipská škola
V akvizíciách sa tradične ocitajú aj diela výhercov prestížnej ceny Vincenta van Gogha, ktorú udeľuje múzeum Stedelijk v spolupráci s holandskou nadáciou Broere. Jedným z nich je aj nemecký maliar Neo Rauch, predstaviteľ tzv. Lipskej maliarskej školy, ktorá získala v poslednom období veľkú popularitu. Rauch vystavuje veľkorozmerný surrealisticky-historizujúci figuratívny obraz.
Ironický nádych majú maľby Američanky Lisy Yuskavage, ktorá zobrazuje sexualizované ženské akty. Obraz nazvaný Holandské dievča má vermeerovskú kompozíciu, vyšívajúce dievča s tradičnou holandskou pokrývkou hlavy má prehnane veľké prsia a je zámernou paródiou na dobrý vkus. Americký umelec Paul Chan je aj občianskym aktivistom. Jeho spomalené svetelné projekcie akoby padajúcich objektov sú reakciou na útoky z 11. 9. a zábery ľudí vyskakujúcich z mrakodrapov.
Sociálne a politické diela
S realitou najviac súvisí dielo holandského autora Aernouta Mika, ktoré tvoria z archívov získané a privlastnené zábery každodennej skutočnosti počas bojov v Juhoslávii začiatkom 90. rokov. Projekcia ukazuje fajčiacich a diskutujúcich ozbrojených obyvateľov, úteky ľudí do úkrytov za zvuku sirén, no aj deti hrajúce sa počas vojny na vojakov. Zábery, ktoré sa do televízie nedostali, sú šokujúce práve preto, že pochádzajú z bežnej európskej reality nedávnych čias.
Zo zamerania celej prehliadky vyplýva, že aktuálnymi sú diela so sociálnou a politickou tematikou, ktoré reagujú na históriu alebo prítomnosť. V kolekcii tradične prevláda maľba a prekvapujúco je pomerne málo prezentované video.
V porovnaní s akvizíciami SNG, kde tvorili v posledných rokoch v oblasti súčasného umenia pomerne veľkú časť aj objekty a inštalácie, nie je toto zameranie v Stedelijku vôbec prítomné.
Autor: Lenka Kukurová (Autorka je teoretička umenia)
