Ďurček, podobne ako ďalší jemu príbuzní výtvarníci, vtedy pracoval mimo rámca oficiálnej kultúry a mnohé jeho diela vznikali v prostredí ulíc a v zónach predmestskej periférie. Ako celkom nenápadné posuny šedej socialistickej reality jeho akčné predstavenia pre fotoaparát alebo kameru jasne prehovárajú o čase, v ktorej vznikali.
Film Domov bol natočený v duchu programového využívania prostriedkov minimálnej výpovede. Predstavuje záznam akcie uskutočnenej v okruhu priateľov a známych na bratislavskej Železnej studničke. Štyria aktéri vybraní žrebom boli autorom zašití do vopred pripravenej plachtoviny, ktorá po napnutí získala tvar bielej kocky s rozmermi 2 x 2 x 2 metre.
Samotný film na princípe montáže kombinuje čierno-biele snímanie objektu, ktorý sa pohybuje interiérom lesa s farebnými zábermi zachytávanými paralelne vo vnútri kocky.
Pozorovaný z istej vzdialenosti pôsobí spočiatku ako pohyblivá živá socha, ktorá prišla o podstavec a zablúdila v lese. Rytmické striedanie statických a pohyblivých obrazov postupne prechádza do série fotografií skupinky ľudí roztratenej v ruchu veľkomesta. Individuálne hlasy zanikajú v šume davu.
Film Domov, ktorý si môžeme v digitálnej verzii pozrieť na webovej stránke inyfilm.sk, je zaujímavý nielen z hľadiska alternatívnej formy. Ako pokus o hľadanie autentickej komunikácie sleduje sociálne vzťahy v kontrastoch intímnej sféry slobody a jej potlačenia v kolektíve.
Aj ďalšia tvorba autora je sústredená okolo hraníc a kontrastov. Napríklad medzi čiernou a bielou, áno a nie, jednotlivcom a spoločnosťou.
Autor: Daniel Grúň (Autor je historik umenia)
