BRATISLAVA 20. júna (SITA) -
Narodil sa 20. júna 1922 v Prahe. Otec bol úradník, ktorý miloval umenie a syna viedol rovnakým smerom. Naučil ho hrať na niekoľko hudobných nástrojov a Josef Kemr už ako 11-ročný hral vo Vinohradskom divadle a len o čosi neskôr i vo filme. Hneď ako skončil Obchodnú školu, stal sa v roku 1942 členom kočovnej divadelnej spoločnosti, kde stretol aj Rudolfa Hrušínskeho, odvtedy svojho najlepšieho priateľa. V rokoch 1945 - 1947 hral v kladnianskom divadle a potom prešiel do Prahy. Rok bol v divadle Akropolis, nasledovalo Divadlo S. K. Neumanna (1948 - 1950), Mestské divadlá pražské (1950 - 1965) a od roku 1965 bol členom Národného divadla.
Na divadelných doskách vytváral Josef Kemr najmä svojrázne typy ľudí a "ľudkov", ktorí sa pre svoje vnútorné presvedčenie dostávajú do problémov, ale napriek tomu si uchovávajú mravnú silu a integritu. Bez ohľadu na to, ako pôsobia na okolie. (Jeppe z vŕšku - 1964, Zo života hmyzu - 1965, Macbeth - 1968, Lúpežník - 1970, Othello - 1972, Lucerna - 1976, Meštiaci - 1977, Biela nemoc, Naši furianti - 1979, Bačova žena - 1982, Višňový sad - 1984, Vec Makropulos - 1985, Henrich IV. - 1989, Kráľ Lear, Zlý jeleň - 1990, Rok na dedine - 1992).
Prvým Kemrovým filmom bol Lízin let do neba (1937) a jeho pokračovanie Lízino šťastie (1939). Do konca II. svetovej vojny vytvoril rad epizódnych postáv v dodnes obľúbených komédiách (Škola, základ života, Klapzubova jedenástka - 1938, Prosím, pane profesore - 1940, Provdám svou ženu - 1941, Městečko na dlani, Valentín Dobrotivý - 1942, Jarní píseň - 1944). Po roku 1945 mu začali pribúdať väčšie úlohy, v ktorých dokázal byť rovnocenným partnerom i skúsenejším a známejším hercom. Aj naďalej pritom prevládali komédie. (Pancho se žení - 1946, Rodinné trampoty oficiála Tříšky - 1949, Cisárov pekár - Pekárov cisár - 1951, Dovolená s Andělem - 1952, Cirkus bude! - 1954, Hudba z Marsu, Anděl na horách - 1955, Občan Brych - 1958, Valčík pro milión - 1960, Mezi námi zloději - 1963, Starci na chmelu, Prípad Barnabáš Kos - 1964, Poklad byzantského kupca - 1966).
Kemrovou najvýznamnejšou filmovou postavou bol Kozlík vo Vláčilovej Markéte Lazarovej (1965), kde ako krutý lúpežný rytier presvedčivo dokázal, že jeho talent je oveľa mnohostrannejší než zatiaľ mohol ukázať. Podobne negatívnu a výborne zahranú postavu úskočného sluhu Ignáta vytvoril aj vo Vávrovom Kladive na čarodejnice (1971). Režiséri mu však i napriek tomu naďalej zverovali len viac či menej komediálne úlohy, z ktorých najväčšou bol svojrázny dedko v Menzelovej tragikomédii Na samote u lesa (1976). Z ďalších filmov: Šíleně smutná princezna (1968) Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), Marečku, podejte mi pero! (1976), Báječní muži s klikou (1978), Opera ve vinici (1982), Mág (1988), Krvavý román (1992), V erbu lvice (1994), Malostranské humoresky (1995).
Na televíznej obrazovke vytvoril Josef Kemr desiatky postáv v inscenáciách a veľmi často sa objavoval aj v seriáloch (Eliška a jej rod - 1964, Hříšní lidé města pražského - 1968, Pan Tau - 1970, F. L. Věk - 1971, Chalupáři - 1975 Dynastia Novákovcov, Dobrá voda - 1982, Slavné historky zbojnické - 1984 Cirkus Humberto - 1988, Pomalé šípy - 1993).
Josef Kemr bol ženatý s herečkou a režisérkou Evou Foustkovou. Po roku 1968 zosilnel jeho vzťah ku katolíckemu náboženstvu. Preto nesmel isté obdobie ani hrať a mnohí ho začali považovať za svojrázneho čudáka, ktorý sa nevie prispôsobiť dobe, v ktorej žije, hoci sám sa takto bránil tvrdému tlaku normalizácie a s ňou spojenou relativizáciou hodnôt, v ktoré veril. Lebo herec sa, podľa neho, vždy "musí podieľať na mravnej a duchovnej očiste človeka".
Josef Kemr zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 15. januára 1995.
Spracované podľa: Karel Čáslavský: Hvězdy českého filmu II. (1998), www.csfd.cz
dm;kv;pe
