e to si na ňom vážili priatelia, preto ho nenávideli jeho nepriatelia. Peter Rašev si vyslúžil za svoju derniéru dlhotrvajúce standing ovations. Žiaľ, definitívne posledné.
Jeho skvelé kreácie grófa Kistera v Turgenevovom Zurvalcovi, Ichareva v Gogoľových Hráčoch, Hamleta, kráľovského šaša v Kráľovi Learovi, Dona Juana či Cyrana z predmestia ho pasovali medzi slovenskú hereckú špičku.
Napriek nespornému talentu a preukázanému hereckému umeniu sa Peter Rašev ocitol v roku 1996 na dlažbe. Ako šéf činohry zásadne odmietol výmysel ministra kultúry Ivana Hudeca. Mečiarov kultúrnik sa rozhodol zlúčiť Štátne divadlo v Košiciach s prešovským Divadlom Jonáša Záborského. Vzniklo Východoslovenské divadlo.
Pamätám si, ako mi povedal: „Takého mačkopsa môže vymyslieť len blázon opitý mocou. Nikdy s tým chorým nápadom nebudem súhlasiť!“
Satisfakcia
Košické činoherci vstúpili do štrajku. Hovorkyňou štrajkového výboru bola Petrova manželka Ľuba Blaškovičová. Nové vedenie divadla dosadené Hudecom si našlo zámienku, ako sa oboch nepohodlných ľudí zbaviť. Peter dostal hodinovú výpoveď, Ľuba z organizačných dôvodov.
„Peťo bol nesmierne hrdý človek. Nikdy nedal najavo, že život bez divadla je preňho peklom. Nesmierne sa zožieral. Dodnes som presvedčená, že deštruktívny proces v jeho vnútri, ktorý ho nakoniec zabil, naštartoval nútený odchod z divadla, bez ktorého nedokázal žiť. Stratil sedem rokov v najlepšom veku,“ spomína manželka.
Obaja podali žalobu pre neplatnosť výpovede. Ľuba vyhrala spor po piatich, Peter takmer po siedmych rokoch.
„Samozrejme, že je to pre mňa satisfakcia. Ale nič neľutujem. Len škoda, že sme vtedy neboli ešte tvrdší. Mali sme oveľa radikálnejšie vzdorovať tej vulgárnej a primitívnej moci, ktorá rozhodla o nezmyselnom skrížení dvoch divadiel,“ spomínal herec.
Košický tribún
S menom Petra Raševa sa neodmysliteľne spája november 1989 v Košiciach. Práve on sa medzi prvými postavil na revolučnú tribúnu v čase, keď neskorší „revolucionári“ sa ešte skrývali v najtmavších kútoch. Moderoval mítingy, viedol diskusie v divadelnom štúdiu Smer, každodenne tvrdo pracoval v Občianskom fóre, neskôr vo VPN.
„Postaviť sa pred mnohotisícový dav a ovládať ho je majstrovstvo, akému sa ťažko učiť. Ten dar musíte mať od Boha,“ spomína publicista Tibor Ičo. „Peter bol herec, navyše dobrý herec, zvyknutý na plné divadelné sály, na divákov, určite aj na potlesk a ovácie. Ale burcovať Košičanov k odvahe a vytrvalosti bolo predsa len z iného súdka. „Neviem, či ma vypískajú, alebo ma budú oslavovať, ale je mi to jedno,“ povedal mi v zime roku 1989 na slávnom balkóne košickej vedeckej knižnice. Rozhodol sa vystúpiť z umeleckého i na verejné javisko a všetko ostatné bolo preň nepodstatné.“
Návrat
Peter Rašev sa v roku 1991 stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Po necelých dvoch rokoch sa vzdal mandátu. Okrem neho sa neskôr rovnako zachoval jedine český rocker Michael Kocáb.
„Mám pocit, že sem nepatrím. Môj svet je inde – v divadle,“ argumentoval herec znechutený politikou.
Bol a do konca života ostal federalistom. Bytostne nenávidel trenice medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré do parlamentu vnášali niektorí slovenskí politici. „Začalo sa to snahou Bratislavy odčleniť sa od Občianskeho fóra a vytvoriť na Slovensku jeho paralelu - VPN. Potom vypukla takzvaná pomlčková vojna a keď niektorí poslanci začali otvorene hovoriť o samostatnom Slovensku, nemohol sa pozerať, ako sa rozbíja republika. Vtedy vyslovil tú okrídlenú vetu: Nechcem sa dožiť, aby moje deti cestovali do Čiech s pasmi,“ spomína manželka.
Peter sa vrátil do košického divadla. Dve tretiny repertoáru stáli na ňom. V roku 1995 sa stal šéfom činohry. Pôsobil v nej len zopár mesiacov. „Až kým sa k moci dostali tí istí, ktorí po novembri museli z funkcií odísť. Úspech a odvaha sa predsa nedá odpustiť,“ dodáva Ľuba Blaškovičová.
Som presvedčená, že deštruktívny proces v jeho vnútri, ktorý ho nakoniec zabil, naštartoval nútený odchod z divadla, bez ktorého nedokázal žiť.
Ľuba Blaškovičová, manželka
* 6. 8. 1952 † 12. 6. 2008
1978 - absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave.
1970 - 1974 - člen zboru spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove
1978 - 2006 - člen činohry Štátneho divadla v Košiciach (s výnimkou 8 rokov v Staromestskom divadle)
1990 - 1991 - poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR
1995 – 1996 – riaditeľ Činohry ŠD v Košiciach
