V záhlaví tlačovej správy pre médiá sa každý rok objavuje, že na výstave bude rekordný počet sôch.
„Je to pravda, každoročne stúpa nielen počet diel, vystavujúcich, ale aj participujúcich galérií či miest konania.“
Ako sa vám to darí?
„Treba veľa energie a zápalu pre vec, veľa dobrých kontaktov doma, ale najmä v zahraničí. Spolupracujem dlhodobo s mnohými galériami, galeristami, umelcami, skoro so všetkými kultúrnymi inštitútmi na Slovensku, s mnohými veľvyslanectvami. Títo partneri sa snažia získať granty na pokrytie časti nákladov na účasť umelcov z ich krajiny. Prezentácia umenia je v zahraničí považovaná za prestížnu záležitosť a najlepšiu reprezentáciu krajiny. K nám to, zdá sa, ešte stále neprišlo.“
Je to aj vďaka dobrému menu, ktoré podujatie získalo?
„Dobré meno sa šíri rýchlo. Mnohí umelci, najmä zahraniční, mi odporučia ďalších, z ktorých sa robí konečný výber. Je zaujímavé, že slovenskí autori často robia drahoty s účasťou. Časť našich kunsthistorikov sa tvári, akoby podujatie vôbec neexistovalo. Naopak mesto je voči akcii veľmi ústretové, trvalo ju začlenilo medzi hlavné podujatia Kultúrneho leta. Za veľa vďačíme aj rýchlosti konania grantového systému minsterstva kultúry.“
Bude trinásty ročník šťastný?
„Dúfam, že áno. Aj keď prípravu sprevádzalo neobvyklé množstvo úskalí a administratívnych prekážok. Mnohí úradníci si neuvedomujú, akým pozitívnym počinom je pre Bratislavu usporadúvanie podobných akcií. Najmä vo vzťahu k zahraničným návštevníkom, ktorým už nestačia plné ulice kaviarní a reštaurácií, ale radi sa pozrú aj na niečo z umenia a kultúry.“
Hviezdami podujatia sú podľa vás Mitoraj a Zoubek. Ako by ste nalákali divákov, ktorí ich nepoznajú, pozrieť si ich diela?
„Igor Mitoraj je poľský sochár dlhodobo žijúci v Taliansku, ktorý vystavoval napríklad v Paríži v Tuillerijských záhradách - na prestížnom mieste, kde sú umiestnené diela skoro všetkých, ktorí niečo vo svetovom sochárstve znamenajú. Takže jeho dve diela v Primaciálnom paláci a na Primaciálnom námestí budú významným príspevkom k tohtoročnej výstave. Českého autora Olbrama Zoubka nie je potrebné príliš predstavovať, s Mitorajom majú spoločný záujem o stvárnenie ľudskej figúry s dôrazom na emócie.“
Dvadsaťdva zúčastnených krajín je veľa. Vyberáte kvalitu, alebo ide o to, že z týchto krajín sa ponúkli títo umelci?
„Neskromne poviem - 22 krajín je už úctyhodný výkon. Treba si uvedomiť, že organizátor nie je kamenná inštitúcia, galéria s nespočetným množstvom zamestnancov. Účasť autorov podlieha výberu, nie je možné sa 'prihlásiť' na podujatie. Sú akceptované len diela spĺňajúce kvalitatívne kritériá. Výstava si nekladie za cieľ mapovať súčasnú výtvarnú scénu. Zámerom je prezentovať divákovi čo najširší záber a prehľad trojdimenzionálnej sochárskej tvorby od klasickej sochy až po výtvarný objekt.“
Aké miesto má na podujatí súčasné mladé sochárske umenie?
„Na výstave sa neodlišuje mladé a staré umenie. Predpokladám, že ani divák by to nevedel odlíšiť. Charakteristickým prvkom je však skoro každoročné predstavenie čerstvých absolventov VŠVU, dokonca s ich absolventskými prácami. Bude to tak aj tohto roku.“
Stalo sa, že niektoré diela nezískali adekvátne priestory?
„Napriek stále vyššiemu objemu financií, ktoré sa darí získať na výstavy, aj tento rok sme pre náročnosť prepravy museli niektoré diela vynechať. Obmedzený je aj počet diel od jednotlivých autorov, najmä zo vzdialenejších destinácií.“
Boli v minulosti pokusy o krádeže diel, vyskytol sa vandalizmus?
„Vyskytli sa najmä vandalské útoky voči sochám rozmiestneným v exteriéroch, čo spôsobilo ich dočasné stiahnutie do chránenejších priestorov. Publikum však dospieva, tak predpokladáme, že tento rok nás podobné problémy obídu.“
