S novou umeleckou riaditeľkou prišla na Artfilm aj nová koncepcia. Festival v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach ešte potrebuje viac divákov a slovenské filmy v súťaži.
BRATISLAVA. Zajtra sa začína festival Artfilm a jeho umelecká riaditeľka Ľudmila Cviková má v hlave úvahy o škole. „Film je umenie, tak ako ním je hudba alebo literatúra. Je tu už vyše storočia, a nám sa ho sto rokov darí ignorovať. V školách sa o ňom neučí skoro vôbec nič a mladým teda chýba vzdelanie,“ hovorí.
Vzdelané publikum chýba na festivaloch, cíti to aj Artfilm. Cez internet sa už zaregistrovalo tisícpäťsto študentov, no aj tak je to menšie číslo ako to, na aké sú zvyknutí organizátori v Karlových Varoch. Tam si mladí odstoja rady rovnako dlho na Svěráka i na nezávislého amerického režiséra Harmony Korina. Tak veľmi ich chcú vidieť.
Tento rok má Artfilm v programe Scorseseho dokument o Rolling Stones, Sokurovovu Alexandru i Tri opice, film, za ktorý dostal Nuri Bilge Ceylan cenu za réžiu v Cannes. Napríklad. Ľudmila Cviková si veľmi želá, aby návštevnosť v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach konečne preskočila do vyšších čísel.
Umelecká riaditeľka Artfilmu Ľudmila Cviková hovorí: „Ľudia možno ani netušia, aké sú premietané filmy exkluzivitou. Aké sú drahé. Nielen tie, čo sme ziskali v Cannes. Všetky. Od veľkých festivalov nepýtajú obchodní agenti nič, pretože také premietanie je pre nich exluzívne. Ale od menších festivalov žiadajú naozaj veľa. Za dve premietania pýtajú aj tisíc dolárov, pretože si myslia, že festival pri nich teoreticky môže zarobiť štyritisíc dolárov. To, že u nás stojí lístok ledva dve eurá, ich absolútne nezaujíma.“
Artfilm sa snaží vyjednávať ceny filmov na 500, 800 dolárov. Pritom ich treba získať hneď na mieste, kde majú premiéru.
Tak sa to robilo aj na festivale v Berlíne i v Cannes, a celkom úspešne. „Vedenie festivalu i zahraniční spolupracovníci chodia kvôli tomu na pracovné raňajky i večere. Networkujú, lobingujú,“ vraví Ľudmila Cviková.
Ona sama pracuje na programe festivalu v Rotterdame, z neho do Trenčína a Teplíc prenáša filmy, i skúsenosti. K Artfilmu sa pripojila minulý rok a hneď videla, že prvou veľkou úlohou bude vytvorenie poriadnej dramaturgie.
K hlavnej súťaži autorských filmov domyslela súťaž Panoráma východu. Vďaka nej na festivale prevládajú filmy z okolitého regiónu, čím sa Artfilm pekne a zaujímavo vymedzuje voči ostatným festivalom.
Slováci nechceli súťažiť
V zozname filmov je zopár provokačných. „Taký je napríklad poľský film Lecha Majewského Sklené ústa. Majewski napísal námet k filmu Basquiat Juliana Schnabela, je to skoro až barokový umelec. Jeho filmové rozprávanie už ani ne je rozprávaním, pretože mu vlastne chýba príbeh. Škoda, že k nám teraz nemohol prísť, ale zase príde Ihor Podolchak z Ukrajiny. Jeho film Las Meninas útočí na všetky zmysly, a na jeho konci neviete, či máte zúriť, alebo podľahnúť nadšeniu," hovorí Cviková.
Ak by sme náš východný región mali zúžiť na Slovensko, v súťaži krátkych filmov by sme našli Štyri Ivany Šebestovej a film Letné hry Mariana Tutokyho. Do hlavnej súťaže ani do Panorámy východu sa naši producenti neprihlásili.
Muzika i Polčas rozpadu idú do Karlovych Varov. Ľudmilu Cvikovú to mrzí. „Je to škoda, hlavnou prémiou na Artfilme je 15 000 eur, za víťazstvo v Panoráme východu 7 000 eur. Chápem, že naši producenti sa chcú prezentovať účasťou na áčkovom festivale, ale nechápem, prečo by sa účasť vo Varoch mala vylučovať s účasťou na domácom festivale. Zakazujú snáď Karlove Vary maďarským alebo slovinským filmom, aby zároveň súťažili aj doma?“
Artfilm sa však teší z toho, že predstaví aspoň film Slepé lásky Juraja Lehotského, hoci mimo súťaže.
Dohnať sebavedomie
Nová umelecká riaditeľka vidí teda pred sebou novú úlohu. Artfilm chce byť sebavedomým festivalom, so sebavedomými tvorcami. V porovnaní so slávnými áčkovými festivalmi má síce nevýhodu, že v programe nemá mať veľké premiéry. Filmy si však môže vyberať spomedzi tých, ktoré už jeho programoví spolupracovníci videli a ktoré sa im páčili.
Festival sa začína zajtra, trvá do 6. júla. Viac na artfilm.sk.
Nechápem, prečo by sa účasť vo Varoch mala vylučovať s účasťou na domácom festivale. Zakazujú snáď Karlove Vary maďarským alebo slovinským filmom, aby zároveň súťažili aj doma?
Ľudmila Cviková, umelecká riaditeľka Artfilmu
