Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava 28. júna (TASR)
"Splnil sa mi sen, keď z virtuálnej galérie (ag) môžem otvoriť skutočnú galériu a v nej počítačové diela majstra Jankoviča, ktorým sa venuje neuveriteľných 35 rokov, čo je polovica jeho života," povedal na slávnostnom otvorení v piatok večer 27. júna galérista Augustín Mrázik. Zároveň zaspomínal, keď ako programátor dávno spolupracoval s Jankovičom na pokusoch využiť a zviditeľniť omylnosť ináč neomylných počítačov, napríklad pri výpočte paralelnej krivky popri kresbe ruky či nohy. Pritom vznikali neriešiteľné situácie a výsledkom boli prekvapujúce tvary, ktoré akoby vychádzali z pôvodnej kresby. "Jankovič ma prekvapil, keď som videl jeho hotové dielo - pestrofarebnú serigrafiu so skupinou postáv," konštatoval Mrázik a dodal: "Ten, kto pracuje s počítačmi vie, na akej úrovni boli pred 35 rokmi a Jankovič už vtedy z nich dostal, čo chcel."
Aj kurátor výstavy Juraj Mojžiš ocenil výtvarné experimentovanie sochára Jankoviča, pre ktorého bol počítač veľkou výzvou. Jeho experimenty posúvajú hranice umenia a zároveň vytvárajú nové pravidlá. Dokumentuje to aj výstava, ktorá je delená na päť etáp inovácií grafickej tvorby od práce s plotrom po laserové tlače - na plotre, atramentové plotre, obrazovky, tlačiarne a injektprinty. "Jankovič nenahraditeľne prispel k rozvoju počítačovej grafiky," potvrdil Mojžiš.
Najstaršie a prvé počítačové diela autora sú z roku 1973 - Pohyb ruky po vertikále, Pohyb figúry v kruhu, Pohyb ruky v kruhu a Pohyb ruky. Ďalšie názvy prezrádzajú aj tematickú šírku, ktorej sa venoval Ikaros, Pochod zelených, Deštrukcia, Expanzia, Trikrát to isté, Červené ruky, Pernamentná manifestácia či Organizovaný chaos. V sérii obrazov Pokrčený autor použila Jankovič vlastnú fotografiu. Ďalšie cykly sú Nafúkanci a tohtoročných šesť grafík nazval Fixné idey. Obrazy dokumentujú celý vývoj jeho tvorby nielen z umeleckého hľadiska, ale aj po stránke technickej. Veď vytvoriť počítačovú grafiku pred desaťročiami nebolo také samozrejme ako v súčasných technických vymoženostiach. Podobne ako v sochárskej a maliarskej tvorbe aj jeho počítačové grafiky sú vytvárané so zameraním na ľudskú figúru, na jej deformovanie a štylizovanie.
Jozef Jankovič sa narodil v Bratislave (1937), kde absolvoval Školu umeleckého priemyslu a Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU). Prvé úspechy získal ako mladý autor Cenu Cypriána Majerníka a Grand Prix Danuvius (1968), Cenu na Bienále v Paríži (1969). Okrem iných ocenení v rôznych krajinách dostal aj Herderovu cenu vo Viedni (1983). Počas normalizačného prenasledovania všetkých avantgardných prejavov v 70. rokoch bol odsúdený do vnútornej emigrácie. Veľkorozmerné objekty a súsošia teda vystriedali komorná kresba, grafika a šperkové miniatúry. S nástupom počítačov sa stal priekopníkom ich uplatnenia v grafickej tvorbe. Po čiastočnom uvoľnení spoločenskej situácie v polovici 80. rokov sa opäť vrátil k veľkorozmernej soche. Vystavoval na významných medzinárodných prehliadkach a zúčastňoval sa na sympóziách.
Obdobie po roku 1989 charakterizuje spoločenské uznanie jeho miesta v slovenskom modernom sochárstve. Od roku 1990 učí na VŠVU v Bratislave, v rokoch 1990-1994 tam pôsobil ako rektor a od roku 1994 je univerzitným profesorom. Boli mu udelené aj vysoké umelecké a štátne uznania Cena Martina Benku (1997), Rad Pribinu I. stupňa (1998), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2004), Cena predsedu Národnej rady SR (2007). Jeho neustále hľadanie nových možností zobrazenia závažných tém bolo inšpiráciou na vydanie bibliofílie ilustrovanej originálnymi grafickými listami vytvorenými počítačovou grafikou. Bibliofília If/Keď/Když z edície Jedna báseň získala v svojej kategórii v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska roku 2003 Cenu Ministerstva kultúry SR.
Výstava Počítačová grafika 1973-2008 potrvá do 6. septembra a bude priebežne rozšírená o sochy v priľahlej záhrade.
