Bratislava 29. júna (TASR) - Najdrahší film natočený v strednej Európe - príbeh o Alžbete Báthoryovej, ktorej sa pripisujú vraždy stovky mladých panien, si prišiel na slovenskú premiéru 28. júna do Bratislavy pozrieť aj jeden z jeho aktérov, známy herec Franco Nero. Legenda o Erzsébeth Báthory traduje, že kúpeľ v krvi nevinných diev jej pomáhal zachovať si večnú mladosť a krásu. Režisér dlhoočakávanej snímky Juraj Jakubisko tvrdí, že príbeh údajnej najmasovejšej vrahyne všetkých čias je silnejší a zaujímavejší ako legenda. "Myslím si, že v ich krvi sa nedá kúpať," úsmevne konštatoval pre TASR.
"Sú to len básnické obrazy, ale objavil som v jej histórii, že je niečo, čo ju viac osvetlilo..., než vymyslená legenda, jej život bol zaujímavejší, preto som sa ňu pozrel i za cenu, že by som ju musel vymazať z Guinessovej knihy rekordov a predstaviť ju inak," povedal. Natáčanie filmu Báthory ho podľa jeho slov veľmi bavilo, keďže žiadna pravda nie je jednoznačná a mohol tak prebudiť zvedavosť o našu históriu a prinútiť divákov rozmýšľať nad prameňmi, z ktorých vychádzame. "Invázia moslimov, ktorú sme odrazili na území Slovenska, že nezničili európsku kultúru a mnoho iných vecí uvidíte vo filme," naznačil.
Ešte tri dni pred slovenskou premiérou podľa Jakubiska vyzerala situácia katastroficky, keďže pre technické problémy hrozilo, že nebude čo premietať. Problémy sa však podarilo odstrániť a rozprávanie o grófke sa tak bude môcť bez problémov uviesť aj na hlavnej premiére v anglickej verzii na filmovom festivale v Karlových Varoch. Po odpremietaní českej verzie v Prahe sa film dostane od 10. júla aj do slovenských kín. Na prvé premietanie veľkofilmu sa prišiel pozrieť aj prezident SR Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico, ako aj minister kultúry Marek Maďarič a množstvo osobností spoločenského a politického života.
"Film prebúdza dojem, že kto Alžbeta Báthory vôbec bola, je to najznámejšia grófka žijúca na území Slovenska, ktorá sa dostala až do knihy rekordov a predbehla aj Stalina a Hitlera," uviedol režisér. Rozprávanie o Báthoryovej slúžilo Jakubiskovi aj ako zámienka na ukázanie Európe, že aj my sme mali kultúru a hrdých predkov a že v dobe kráľov sme neliezli po stromoch ako opice. "Ja som v tomto filme naznačil históriu veľkej zeme - Uhorska, odkiaľ sa odvíja slovenská reč a národnosť," poznamenal s dôvetkom, že nie je film dôležité vidieť ako hororový, ale treba vidieť súvislosti s tým, kto je Alžbeta. Sú to začiatky dejín toho štátu, doplnil.
"Keď sa pozeráte na film s publikom, tak sa vás zmocňujú pocity, snažíte sa do nich vžiť," povedal Jakubisko po premietaní s tým, že sa ocitol v tom, čo chcel na začiatku. Dojemný a citlivý záver filmu má primäť diváka, aby sa stotožnil s Erzsébeth Báthory.
Objasnil, že pri vytváraní príbehu hľadal aj súčasníkov grófky, ktorí by prepojili históriu, vo filme tak napríklad v pozícii Alžbetinho amanta vystupuje postava Caravaggia (maliar Michelangelo).
Malá, drobná s ohromnou energiu v sebe, tak režisér charakterizoval hlavnú predstaviteľku Annu Friel. Okrem hľadania herečky zamestnávalo Jakubiska aj vytváranie scény. "Tento film je najdrahší film v strednej Európe, pretože sme museli stavať dekorácie, stavby, na Kolibe sme postavali obrovský komplex podzemia pod Čachtickým hradom, niektoré miestnosti, všetko i tá najposlednejšia rekvizita - lyžička sa musela vyrábať," vysvetlil. Doplnil, že preňho to ako pre režiséra znamenalo zrýchlenie natáčania, aby trochu pomohol rozpočtu. "Musel som pracovať tak, ako by som nikdy nebol vedel, keby som nenatočil 14 filmov," podotkol.
Film bol náročný aj po kostýmovej stránke. "Vo filme sme obliekli okolo 5000 ľudí a Alžbeta mala 82 kostýmov a rôznych kombinácii," priblížila pre TASR Jaroslava Pecharová, ktorá zodpovedala za kostýmy. Konštatovala, že pri návrhoch historických kostýmov sa vždy čerpá z poznatkov o danej dobe, ale vždy musí dôjsť k istému posunu, pretože každý vidí akúkoľvek históriu dnešnými očami. "Mali sme aj odbornú poradkyňu pre túto dobu, ale všetko muselo byť konzultované s Jurajom, lebo ten má vždy pravdu," zhrnula s úsmevom.
