Od piatka večera je trinástym laureátom Ceny Oskára Čepana, ktorú udeľuje Nadácia – Centrum súčasného umenia výtvarníkom do 35 rokov, SVÄTOPLUK MIKYTA.
Vo vašich prácach sa často objavujú motívy z fašistickej či komunistickej minulosti. Prečo vás zaujímajú obdobia diktatúr?
„Skôr by som povedal, že ma zaujíma minulosť ako taká. Prostredie vždy formovalo ľudí, naši starí rodičia v sebe niesli vzorce správania, ktoré odovzdávali potomkom a cez rodičov sa dostali až k nám. V tvorbe sa snažím o definovanie určitých kódov z minulosti, ktoré majú priamy vplyv na to, akí sme teraz, na súčasnosť.“
A akí sme teraz?
„Poznačení rokmi totalitného režimu, ktorý nás manipuloval. Masírovaní mocou konzumu, ktorý vymýva našu tradíciu a autentickosť nášho prostredia.“
Všímate si najmä masové podujatia, napríklad spartakiádu. Je váš pohľad nostalgický alebo je za ním irónia?
„Sokolské zlety alebo spartakiády môžu byť pre niekoho príjemným vizuálnym návratom do minulosti. Pre mňa sú skôr príkladom manipulácie s myslením davového človeka, pristupujem k nim teda so značnou dávkou irónie.“
Vo svojej tvorbe s obľubou využívate národné symboly. Je to váš spôsob výsmechu z neustáleho bazírovania na minulosti?
„Nemyslím, že si robím posmech. Skôr ma baví spochybniť niečo, čo sa chápe ako nedotknuteľné a nemenné. Naviesť ľudí na to, aby sa pozreli na vec z iného pohľadu a tým možno nenápadne naťuknúť nejakú tému či problém.“
Druhá časť vášho projektu je, naopak, intímna.
„Autoportrét je súbor denníkových záznamov, v ktorých zachytávam seba, moje plávanie v každodennej realite. Nielen dejiny, ale i pohľady na seba mi poskytujú dostatok príležitostí na iróniu. Oba projekty sú súčasťou jedného celku, v ktorom oproti sebe stoja intímna individualita a ukričaný dav.“
Čo vás inšpiruje pri tvorbe?
„Každý všedný deň, často úplne banálny zážitok. A samozrejme - minulosť, či už v podobe výstrižkov z dobových novín, alebo starých vecí, ktoré zbieram a použijem v tvorbe. Pri kontajneroch napríklad nachádzam staré knihy, portrétne fotografie, pohľadnice, dobové rámy a iné artefakty, ktoré boli kedysi pre niekoho cenné, no dnes stratili svoju funkciu. Ja ju vlastne opätovne vytváram.“
Vyjadrujete sa prostredníctvom kresby, manipulovaných fotografií, keramiky, inštalácií. Technika grafiky, ktorú ste vyštudovali, vám neposkytuje dosť priestoru?
„Využívanie rôznych techník a ich vzájomné prepájanie je len snahou nájsť primeranú formu konkrétnemu obsahu, ktorý mi v danej chvíli napadne. Na všetko, čo ma zaujíma a čo chcem odkomunikovať, by mi jediné médium nestačilo. Niekedy je to keramika, niekedy film, niekedy kresba, všetko je otvorené.“
Ako naložíte s výhrou 80 tisíc korún?
„Výhra mi poslúži hlavne na vyrovnanie pôžičiek, ktorými ma priatelia podržali v núdzi.“
A plány v súvislosti s výhrou v podobe šesťtýždňového rezidenčného pobytu v New Yorku?
„Zatiaľ je všetko príliš vzdialené. Na rozmýšľanie nad ďalšími projektmi mám celé leto.“
Bola pre vás výhra veľkým prekvapením?
„Dúfal som, že vyhrám a k súťaži som sa snažil pristupovať zodpovedne. No dúfam, že ocenenie je za moju celú tvorbu, ktorej som sa venoval kontinuálne už od štúdia na vysokej škole.“
Autor: Silvia Peťková