Skalica 30. júna (TASR) , Bůhví a Tramín. Medzi najväčšie hviezdy festivalu patrili česká SuperStar Aneta Langerová a slovenská speváčka Tina, ktorá TASR poskytla rozhovor.
Ako by ste zhodnotili koncert v Skalici?
Musím sa priznať, že ja som tu dnes hrala úplne prvýkrát a vôbec som nevedela, čo môžem od Skalice očakávať, či ma vôbec niekto pozná, či niekto pozná moju tvorbu. A som viac, než milo prekvapená, pretože publikum reagovalo úžasne. Ľudia spievali, tancovali a usmievali sa, čo nám urobilo obrovskú radosť a verím, že tu nie sme naposledy. Takže, moje pocity sú veľmi dobré.
Ako sa pozeráte na takéto letné festivaly? Zrejme máte niekoľko ďalších pred sebou, možno je už zopár za vami. Je to skôr pre vás istá povinnosť interpreta, alebo radosť, oddychovka?
Ja to vnímam tak, že ak má niekto záujem o môj koncert, moju hudbu a o to aby som prišla, tak ja veľmi rada prídem. Ale osobne sa nejako nehrniem na festivaly, pretože je tam široké spektrum poslucháčov. A nemyslím si, že moja hudba je práve festivalová. My sme sa snažili trošku náš repertoár upraviť tak, aby sa dal hrať aj na festivaloch, aby si ľudia aj zatancovali, pretože moja tvorba pozostáva väčšinou z pomalých piesní určených do klubu. Takže, ja si úprimne viac užívam kluby, kam ľudia prídu konkrétne na mňa, kúpia si lístky na to, aby videli môj koncert. Ale aj na festivaloch vedia prekvapiť a poznajú tie pesničky a tešia sa tak, ako to bolo dnes v Skalici. Takže, je to tak pol na pol...
Vašou doménou je soul a funk. Dá sa teda predpokladať, že si vás chodia vypočuť najmä štyridsiatnici, ktorí na takej hudbe vyrastali. Že vás teda majú azda viac radi než dnešná mladá generácia. Aké sú vaše skúsenosti?
Bola som veľmi prekvapená, pretože keď sme boli na turné, na jednom z koncertov, tuším v Poprade, prišlo 80 percent ľudí okolo 35- až 50-ročných. To ma strašne prekvapilo, pretože som si myslela, že viac budú chodiť decká, 15- až 18-ročné. Ale skutočne, vyvíja sa to tým smerom, že väčšinou moje publikum tvoria starší ľudia, ktorí síce neprídu tancovať, ale počúvajú veľmi pozorne, niekedy aj poznajú texty a tešia sa z toho, čo je základ. Ale chodia aj deti. A musím povedať, že som hrozne rada, že publikum tvoria zrelší ľudia.
Ak zostaneme pri porovnávaní, pre dnešnú strednú a staršiu generáciu bývalého Československa bola veľkou hviezdou Eva Pilarová, ktorá ako prvá podstúpila náročnú operáciu hlasiviek. Bolo to v tom čase obrovské haló, pretože nikto ani z lekárov netušil, ako prakticky neoverený zákrok dopadne. Samozrejme, dnes sú už operačné techniky niekde úplne inde. Ale pre speváčku to iste nie je ľahké rozhodnutie. Ako ste situáciu prežívali vy?-
Ja som to spočiatku brala dramatickejšie, ale potom to prešlo, lebo som si uvedomila, že bez tej operácie nebudem môcť pokračovať. Takže prijala som to ako fakt, bez ktorého sa ďalej neposuniem a pomohlo mi to. Naďalej spievam a verím, že ešte dlho budem. Nemala som pred operáciou pocit, že po nej môžem skončiť so spevom, že sa niečo zlé stane, že operácia nedopadne dobre. Skôr som sa zariadila tak, že to treba absolvovať a o dva mesiace bude dobre.
Podriadili ste svoj spevácky a osobný, denný režim tomuto zákroku a teda prispôsobili ste spievanie hlasivkám a ich možnostiam?
Prvého trištvrte roka som bola veľmi, veľmi disciplinovaná, pretože som bola trošku vydesená z dôsledkov, ktoré mi povedal lekár. Ale neskôr, keď som zistila, že všetko je v poriadku a hlasivky fungujú tak, ako majú, tak som trošku popustila z tej disciplinovanosti. Musím sa priznať, nebudem robiť zo seba sväticu, ale až do dnešného dňa napríklad nepijem veľa alkoholu, úplne som vyradila bublinkové nápoje zo svojej životosprávy, nepijem ich studené, nejem zmrzlinu. Takže ešte stále dodržiavam niektoré veci. Boli to obyčajné uzlíky, ale boli už v takom štádiu, že jedine operácia by mi bola pomohla. Mohli sme skúsiť aj konzervatívnu liečbu, ale tá by mohla trvať aj rok, čo by znamenalo, že rok sa nedostanem na pódium a to som nechcela absolvovať.
Aké máte najbližšie plány?
V tomto čase sa pomaličky dostávam k príprave svojho tretieho albumu, ktorý by mal podľa všetkého vyjsť do konca roka. Uvidíme, či sa to podarí. Stretávam sa s producentmi, vyberáme najlepšie hudobné podklady. Okrem toho mám stále veľmi veľa koncertov, pripravujeme nový koncertný program, ktorý nebude s kapelou, ale bude s dídžejom. Jeden koncert sme už odohrali. Bol v piatok a mal veľký úspech, takže možno tých koncertov bude viac, pretože do klubov je niekedy veľmi ťažké priniesť celú sadu bicích. Takže, musela som nájsť nejaké riešenie. A je to práve ten dídžej. Možno budem mať aj tanečníkov, čo by bolo tiež super a možno aj vokalistku. Chcela by som si možno aj trošku oddýchnuť, pretože som v takom stave, že som veľmi precestovaná, prekoncertovaná a hrozne sa mi ťažko v takom rozpoložení tvorí. Takže možno by som ešte na nejaké dva týždne vypadla mimo Slovenska, aj keď som tento rok veľa cestovala. Ale vlastne celý môj život sa točí okolo hudby a čiastočne aj okolo športu, ktorému sa musím trošku vyhýbať pre zdravotné problémy. Ale venujem sa boxu, skateboardingu, basketbalu naplno, niekedy skočím aj do fitnescentra. Takže, to je v skratke môj život.
Vnukli ste mi ešte jednu otázku, pretože nedávno istý bulvárny časopis riešil vašu postavu a kilá, ktoré vraj máte navyše...
Fotka, ktorú mali, vznikla nedávno. A mám pocit, že som na nej bola ešte chudšia, ako dnes. Nejako cielene nechudnem, ani som nikdy nechudla. Ani neplánujem. Športu sa venujem, ale nie preto, aby som schudla. Ja som práve veľmi rada, že môžem slúžiť ženám, ktoré nie sú práve anorektickej postavy a nevyzerajú ako pomôcka z biologického kabinetu, ale majú tie krivky navyše. Teda slúžim ako vzor toho, že človek nemusí byť vychudnutý na kosť, aby bol úspešný.
