BRATISLAVA 1. júla (SITA) -
Narodil sa 1. júla 1923 v Nejdku pri Karlových Varoch. Chcel sa stať lekárom, no nacisti zatvorili vysoké školy. Rád ale recitoval a tak začal študovať na dramatickom oddelení pražského konzervatória. Keďže bol na konci 2. svetovej vojny totálne nasadený, skončil ho až v roku 1947. Vtedy tiež nastúpil do Realistického divadla v Prahe. Po dvoch rokoch dal prednosť Divadlu štátneho filmu a po ďalších dvoch rokoch prešiel do Hudobného divadla Karlín. Od roku 1954 bol členom Národného divadla, kde zostal až do penzie (1997). Vladimír Ráž vytvoril takmer sto divadelných postáv. Spočiatku bol najmä predstaviteľom pozitívnych romantických hrdinov (Traja mušketieri, Schovávaná na schodech, Loupěžník). Postupne však dokázal, že zvládne akékoľvek náročné dramatické úlohy, v ktorých vždy zaujal kultivovanosťou prejavu, kúzlom osobnosti, ale i silou umeleckého výrazu (Hamlet, Kráľ Lear, Beckett, Mnoho kriku pre nič, Hippodamia, Cyrano z Bergeracu, Vojna a mier, Tri sestry, Konec masopustu, Smrť obchodného cestujúceho, Letní hostia, Višňový sad, Rok na dedine).
Aj vo filme začínal ako tzv. milovník a kladný hrdina. Vďaka tomu patril najmä v 50. rokoch k najobľúbenejším filmovým hercom a bol ideálom celej vtedajšej generácie. Prvý raz stál pred kamerami v roku 1946 v dráme Mŕtvy medzi živými. Nasledovala Alena (1947), Revolučný rok 1848 (1949), Posel úsvitu, Mikoláš Aleš (1950). V roku 1951 hral v dodnes obľúbenej komédii Dovolená s Andělem - ale najmä v rozprávke Pyšná princezná. Že ho potom mnohí spájali iba s kráľom Miroslavom, Vladimíra Ráža síce mrzelo, ale "taký je už hercov údel. Napokon, i ja som mal vždy rozprávky rád a nemôžem sa teda na obľubu môjho kráľa sťažovať". Vladimír Ráž si neskôr zahral ešte v dvoch známych rozprávkach - Byl jednou jeden král (1954) a Hrátky s čertem (1956). Z ďalších filmov: 1953 - Tajemství krve, 1954 - Stříbrný vítr, 1957 - Tam na konečné, 1958 - Morálka pani Dulské, Občan Brych, Dnes naposled, 1959 - Romeo, Júlie a tma, Taková láska, 1960 - Valčík pre milión, 1962 - Horoucí srdce, Rusalka, 1973 - Zlá noc, 1974 - Hvězda padá vzhůru, 1977 - Tichý Američan v Praze, Všichni proti všem, 1980 - Romaneto, 1989 - Divoká srdce.
Zatiaľ čo filmovej práce Vladimírovi Rážovi rokmi ubúdalo, o to väčšie príležitosti mu dávala televízia, kde hral v takmer 400 tituloch najrozličnejších žánrov. Za všetky: 1961 - Chvíle rozhodnutí, 1965 - Motlitba pro Katarínu Horowitzovou, 1965 - Konec velké epochy, Strach, 1967 - Deštník, 1970 - Manon Lescaut, 1973 - Země zlatých plodů, 1974 - Půlpenny, 1976 - Splynutí duší, 1981 - Kamenný orchestr, 1983 - Oblouk světla, 1985 - Domek u lesa, 1987 - Karanténa, 1991 - Šťastlivec Sulla, 1994 - Zapomenuté tváře, 2001 - Žabák. Veľmi výrazné boli i jeho výkony v televíznych seriáloch: 1968 - Sňatky z rozumu, 1969 - Hříšní lidé města pražského, 1971 - F. L. Věk, 1974 - Byl jednou jeden dům, 1974 - Major Zeman, 1979 - Zákony pohybu, 1986 - Zlá krev, 1986 - Gottwald, 1995 - Život na zámku, 1997 - Zdivočelá země, 1999 - Hotel Herbich.
Vladimír Ráž bol i známym recitátorom, rozhlasovým hercom a jeho špecificky zafarbený hlas našiel veľké uplatnenie tiež v dabingu, kde ho zrejme najviac preslávil Old Shatterhand z cyklu filmových mayoviek. V roku 1997 získal za celoživotný prínos v tejto oblasti i Cenu Františka Filipovského.
Vladimír Ráž bol trikrát ženatý - jeho druhou manželkou bola princezná Krasomila, čiže Alena Vránová, s ktorou sa zoznámil práve pri nakrúcaní Pyšnej princeznej. Mal dvoch synov a jednu dcéru. Posledné roky prežil v ústraní a zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 4. júla 2000. Keď krátko predtým bilancoval svoj herecký život, okrem iného povedal: "Iste, bolo veľa úloh, ktoré by som si rád zahral a minuli ma. Ale veľa bolo i takých, o ktorých som ani nesníval a mal som to šťastie ich hrať. Preto si na svoj herecký osud a šťastie určite nemôžem sťažovať".
Spracované podľa: Miloš Fikejz - Český film (2007), www.csfd.cz, Daniel Laňka: Nekončící potlesk (2000).
dm;kv;pe
