Ľahká cesta k sláve
„Žiaden iný herec ešte nikdy nemal také uvedenie na plátnoako ja," povedal novinárom. Spomínal na film Lawrence z Arábie a napostavu šejka, ktorá mu otvorila cestu do Hollywoodu. Pamätný záber sa natáčal najediný pokus. Prešiel v ňom tri kilometre a predchádzali mu tri týždnevýcviku jazdy na ťave. „Hocikto z takého záberu by sa stal hneď hviezdou,"dodal.
Zaspomínal si i na natáčanie Dr. Živaga. Nebolo ľahké stvárniťbásnika, musel hrať tak, aby sa mu v očiach odrážal poetický pohľad nasvet. Jeho obrovským filmovým vzorom bol Charlie Chaplin. Naučil sa od neho všetko,čo vie. Mal šťastie, že televízia prišla do Egypta, až keď mal 29 rokov. Dovtedyvšetky filmy sledoval iba v kine a veľa čítal.
Plač na počkanie
Zamlada hral zväčša milovníkov. Hoci si roly užíval, nebolovraj „veľmi ťažké hrať mladého a pekného a robiť cmuk-cmuk." Terazuprednostňuje komplexnejšie postavy, ako napríklad vo filme Môj učiteľ Ibrahim.Stále však zostáva romantický. A sentimentálny, čo na sebe nemá rád. Rozplakaťsa dokáže aj pri sledovaní televízie. Plač na počkanie predviedol aj natlačovej konferencii.
Nenatáča už filmy o vojnách a násilí, pretože ichneznáša.. Snaží sa zblížiť ľudí rozdielnej rasy a vierovyznania. Príkladomtoho, že to ide, sú jeho vnukovia. „Jeden je moslim, druhý žid, navzájom savšak milujú."
On sám v živote miloval jedinú ženu, ktorú nikdy nemalopustiť. Po nej mal len štyri vzťahy. Každý trval tri mesiace. Už nikdy všaksvojím partnerkám nedovolil prebúdzať sa pri ňom. Zbožňuje totiž pokojné rána.
Stretnutie s Passerom
Sharif bol raz členom štábu, pred ktorého zrakom producentivyhodili režiséra pre príšerný scenár iba deň pre natáčaním. Zavolal teda svojhopriateľa, ktorý sa mal nahnutého projektu ujať. Náramne si ho užili, išlo o čistúimprovizáciu. „Každá scéna toho filmu je sama o sebe výborná, lenže keďich dáte dokopy, vôbec to nefunguje," smial sa Sharif.
Tým priateľom bol český režisér Ivan Passer žijúci v USA,ktorý sa zúčastnil otvorenia Artfimu pri príležitosti svojich 75 narodenín.Minulý rok bol na festivale aj ocenený. Sharif sa s ním v Tepliciachstretol od natáčania v roku 1975 prvýkrát, čomu sa veľmi tešil.
Vždy skončí pri matke
„Nech hovorím o čomkoľvek, vždy skončím pri svojejmatke," povedal Sharif už v piatok. Potvrdil to aj na Moste slávy, kde sizaspomínal na to, ako ho matka bíjavala ružovými papučami. Vďaka jejrozhodnutiu dať ho na anglickú školu sa stal hercom. Ona ho tam však poslalakvôli „zlému anglickému jedlu". Aby mu nechutilo a aby tak schudol, lebobol tučný.
Pri matkinej smrteľnej posteli strávil 15 ťažkých dní. Tampochopil, aké dôležité je veriť. Iba pre silu, ktorú viera samotná dáva. Hocisa sám za príliš veriaceho nepovažuje, zapôsobila na neho úľava, čo matkaz modlitby prežívala: „Teraz preto verím, že ak existuje raj, moja matkaje iste v ňom, a dúfam, že ma tam raz zoberie."
