BRATISLAVA. V upútavke na festival Projekt Istropolitana so sloganom Ešte sa len učíme si mladí herci odsekávali ruky a ich pedagógovia v zúfalstve odhadzovali texty. Táto scénka našťastie nepredznamenala celkovú úroveň herectva. Študenti ukázali, že sa už čo-to naučili.
Vedeli práve to, ako sa majú biť či efektne padať. Krutosť bola totiž v mnohých produkciách témou, jej stvárnenie zas hlavným inscenačným problémom.
Študenti Katedry alternatívneho a bábkového herectva pražskej DAMU predviedli hrôzy Shakespearovej hry Titus Andronicus štylizovaným pohybom, výtvarne zaujímavá produkcia si do konca udržala dynamiku.
Produkcia školy zo Sofie na báze dvoch textov španielskeho autora Jordiho Galcerána mala ambíciu analyzovať rôzne formy fixácií, ponúkla však hlavne prvoplánové fyzické násilie.
Varšavská Divadelná akadémia Alexandra Zelwerowicza svoj sympatický ročník ukázala v ambicióznej, ale priveľmi kŕčovitej inscenácii hry Oni Stanislawa Witkiewicza.
Festival uzatváral profesionálne zvládnutý Klub bitkárov v podaní Školy Felixa Mendelssohna Bartholdyho z Lipska. Aktuálnu tému sa nemeckým študentom podarilo priblížiť profesionálne, bez prvoplánového naturalizmu, s istou dávkou hravosti.
Čas sa naopak akoby zastavil v AU z Banskej Bystrici, ktorá sa Čechovovými Tromi sestrami v réžii Ľuboslava Majeru postarala určite o najtradicionalistickejšie predstavenie s prvkami divadelnej naivity. Slovinská škola sa v réžii a autorstve našej Hanky Kováčovej aspoň pokúsila o súčasnú látku, hoci výsledok mal ďaleko od ideálu. Úctu k tradícii commedie dell'arte preukázali talianski študenti z akadémie Nico Pepe. Dramaturgickým, ale aj režijným omylom bola produkcia amerického muzikálu Godspell v podaní študentov JAMU z Brna. Domáca VŠMU ponúkla do hlavnej súťaže produkciu Mametových Sexuálnych perverzít v Chicagu, ktorá si získala publikum, ale mala aj svoje dramaturgické i herecké limity.
Grand Prix festivalu si odniesla Vysoká divadelná a filmová škola z Budapešti za invenčnú, pritom jednoduchú, herecky vynikajúco zvládnutú produkciu Bolesť podľa novely Ágoty Kristof. Hamburská Divadelná akadémia odišla s Cenou za výnimočný divadelný počin v surreálne poetickej Pene dní Borisa Viana. Cena publika i kritiky za kolektívnu prácu putovala švajčiarskej škole Scuola Teatro Dimitri za nápaditú pohybovú štúdiu divadelného publika, ktorá doniesla divákom kus čírej radosti.
Sedemnásty ročník Istropolitany mal celkovo veľmi dobrú úroveň. Hovoriť o talente a mladosti je v spojení so študentským festivalom hrozným klišé. Ale ako na každom klišé, aj na tomto je veľa pravdy.
