Bratislava 1. júla (TASR)
Laluhove diela poskytla zo svojich zbierok Slovenská národná galéria (SNG). Najstaršia je olejomaľba Dievča z roku 1961. Aj názvy ďalších diel prezrádzajú typickú tematiku autora - Dedina, Záhumnie, Ľudia v poli, Hrabačka, Dve postavy, Traja chlapi, Večer, Rozhovor, Stromy. Rád maľoval rôzne pestrofarebné kompozície a stredoslovenskú obec Dolná Mičiná - krajinu svojho detstva, ktorá sa mu stala umeleckým osudom. Vo výbere kurátorky výstavy Kataríny Bajcurovej zo SNG sú okrem olejomalieb aj obrazy vytvorené ceruzou na papieri od jednej z najvýznamnejších osobností výtvarného umenia na Slovensku. Diela sú z obdobia rokov 1961-1972.
Laluha sa narodil v Tekovských Lužanoch (1930). Po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vstúpil na výtvarnú scénu v druhej polovici 50. rokov 20. storočia. Spolu so súčasníkmi a priateľmi členmi Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá sa prihlásila k odkazu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov umeleckej avantgardy Slovenska, začal Laluha v tvorbe programovo rozvíjať princípy klasickej moderny a neo-moderny. Veľmi skoro našiel svoj charakteristický výtvarný vzorec, tzv. laluhovskú formulu obrazu. Dielo stavia z kubusov, veľkých hranatých a zaoblených foriem kresaných priam sochárskym spôsobom, cizeluje jeho lineárnu esenciu. Geometrické tvary oživuje červenou, žltou, zelenou, modrou, bielou a čiernou farbou, aj ich rôznymi odtieňmi. Jeho postavy sú prítomné v základných siluetách ako všeľudské znaky, archetypy človečenstva.
Podľa Bajcurovej s mimoriadnou, až halucinačnou posadnutosťou variuje ich rozmanité podoby. Výsledkom je obraz pohybujúci sa na zvláštnej hranici zobrazujúceho a nezobrazujúceho, tradičného námetu a netradičnej modernej formy, archaickosti a novátorstva. Obraz ako zvláštna vizuálna fikcia a poetická metafora zároveň.
Výstava potrvá do 14. septembra a podporilo ju Ministerstvo kultúry SR.
