Nikto však nečakal, že príroda sa postará o spontánne rozšírenie akcie aj za hranice mesta. Po dvoch silných búrkach sa minulý týždeň akoby jej súčasťou stali reklamné megabordy popri diaľničných ťahoch. Prudký vietor totiž väčšinu z nich zničil. Naozaj zničil?
Vec sa dá vidieť aj z inej perspektívy – aj na poslednej Documente, prestížnej prehliadke súčasného umenia v Kasseli, sa pozornosti tešila inštalácia čínskeho umelca Ai Weiweia, ktorú v polčase výstavy zrútil vietor. Autor ruinu prezentoval ako postkonceptuálne dielo. Ak teda vodiči na trase Bratislava– Trnava obdivujú silné konštrukcie pováľané na poliach ako domčeky z karát, sú nevdojak svedkami umeleckej stratégie, o ktorej ešte budeme počuť.
Pravda, letná búrka priniesla aj iné motívy: pri reklame na pivo napríklad nad zvalenými konštrukciami dominoval obnažený jednoslovný komentár: Príťažlivosť. Kúzlo nechceného teda podnecuje fantáziu aj smerom, ktorým by sa agentúry dobrovoľne nevybrali. Napríklad k otázke, prečo si vlastne komerciou ničíme aj tie najkrajšie krajinné pohľady?
Mohli by sme glosu uzavrieť starým známym: skôr či neskôr si príroda poradí so všetkým. Namieste je však aj tu prognóza skeptika: reklamné agentúry svoje draho prenajímané zariadenia zrekonštruujú a zo sily vetra vyvodia poučenie. Bohužiaľ, nebude ním zavrhnutie agresívnych spôsobov reklamy, lež výmena zničených stojanov za masívnejšie, krajinu ešte viac devastujúce konštrukcie.
Kým sa tak stane, môžu vodiči na D 1 žasnúť nad (neplánovanými) súčasťami kultúrneho leta. Možno sa pritom zamyslia aj nad vyššie položenou otázkou.
Autor: Dušan Buran (Autor je historik umenia)
