V sobotu popoludní vyšla na Most slávy prirodzene šarmantná, vľúdne usmievavá žena. Modré oči Liv Ullmannovej sú stále očami dievčatka, hoci legenda škandinávskeho filmu oslávi tento rok už sedemdesiatku. Pri skrutkovaní svojej tabuľky na balustrádu sa pri hudbe, ktorá akt sprevádzala, v náznaku dokonca roztancovala.
Na Slovensku
Hoci o jej predchádzajúcej návšteve na Slovensku neexistovala nijaká oficiálna informácia, herečka sa so stovkami ľudí zhromaždenými pred Mostom slávy podelila o takmer neuveriteľnú spomienku. Pre štyridsiatimi piatimi rokmi boli s jej najlepšou priateľkou Bibi Anderssonovou na cestách po Poľsku a vtedajšom Československu. Práve sa zdržiavali kdesi na Slovensku, keď ich dal vyhľadať švédsky veľvyslanec so súrnym odkazom od režiséra Ingmara Bergmana. Ten si podľa jednej fotografie uvedomil zvláštnu podobnosť priateliek a dostal nápad nakrútiť s nimi film. Snímok Persona z roku 1965, o vzťahu herečky a jej opatrovateľky, priniesol Liv Ullmannovej svetové renomé. Herečka zavtipkovala, že keby ju nenašli a nevrátila sa rýchlo domov, možno by bola doteraz na Slovensku. „Bola som vtedy mladá, a hľadala som lásku,“ usmievala sa.
Umenie je večné
Svoju hereckú kariéru považuje za obrovské šťastie, je rada, že svojou tvárou a telom sa dokázala prevteliť do iných ľudí. „Predovšetkým prostredníctvom umenia dokážeme zistiť, kto vlastne sme,“ vyjadrila sa.
Pripustila, že si niekedy priala, aby nezostarla. Za krásne však označila to, že aj v tomto veku vie stvárniť charaktery, ktoré sú plné vášne a lásky.
„Umenie je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,“ zdôraznila Liv Ullmannová aj v rámci záverečného ceremoniálu festivalu. Umelci by mali byť rozprávači príbehov dneška, hľadači pravdy, každé ráno by sa mali zobudiť zo zvedavosťou. „Svet si raz bude pamätať, kto sme a čím sme nie cez generálov a prezidentov, ale prostredníctvom umenia,“ pripomínala viackrát bez pátosu.
Už v piatok pripevnil tabuľku so svojím menom na Most slávy aj slovenský herec Ivan Palúch, ktorý si kedysi zahral aj s Annie Girardotovou. Poctu od rodákov označil za vyvrcholenie svojho života. Pri preberaní ceny Herecká misia poprial slovenským tvorcom, aby čo najviac z nich mohlo kráčať po červených kobercoch svetových festivalov ako kedysi on.
Cena do Turecka
Posledné filmy z ponuky 185 filmy sa rámci 16. ročníka Artfilmu sa síce premietali ešte aj včera, ale už v sobotu festival vyvrcholil odovzdaním cien.
V hlavnej kategórii, kde súťažilo 14 filmov, porota rozdelila cenu Modrý anjel medzi dva filmy. Prvým z nich bol turecký film o živote v malomeste Učebnica na leto. Jeho režisérSeyfih Teoman pri preberaní ceny pochválil festival za výber filmov i mladé publikum. Druhú hlavnú cenu dostal trojgeneračný rodinný film Wolfsbergen vyrobený v holandsko-belgickej produkcii, režisérky Nanouk Leopoldovej.
Poľský režisér Krzystof Zanussi si v rámci záverečného ceremoniálu prišiel zas po ocenenie Zlatá kamera. Prítomným sa priznal, že nie je postmoderným, lebo neverí, že neexistuje rozdiel medzi pravdou a lžou, či medzi krásou a škaredosťou. Prial by si, aby mohol ešte natočiť niekoľko filmov, možno aj s Liv Ullmannovou, ktorá jeho ponuku s úsmevom prijala aj bez čítania scenára.
Viacerí mladí tvorcovia pri preberaní ocenení sa k Liv Ullmannovej priznávali ako k zdroju inšpirácie, svoj obdiv jej na záver tlmočil aj prezident festivalu Milan Lasica, ktorý ho ukončil zvolaním, že film žil, žije a bude žiť. Na rozdiel od Lenina.
Ocenenie MMF Artfilm
Cena primátora mesta Trenčianske Teplice – Slepé lásky (Slovensko)
Cena primátora mesta Trenčín - Je ťažko byť dobrý (Bosna)
Cena mladých a ceny kritiky – Kvet vo vrecku (Malajzia)
Cena za najlepší krátky film – Konečná stanica (Kanada)
Cena Panorámy Východu – Som z mesta Titov Veles (Macedónsko, Slovinsko, Belgicko, Francúzsko)
Hlavná cena Modrý Anjel – Učebnica na leto (Turecko) a Wolfsbergen (Holansko-Belgicko)
