PIEŠŤANY. Aké to muselo byť, keď Sex Pistols prevrátili v druhej polovici sedemdesiatych rokov v Británii všetko naruby. Keď ich štvavé, odvážne a zároveň geniálne piesne z albumu Never Mind The Bollocks zmenili tvár vtedajšej rockovej hudby a mnohým mladým ľuďom ukázali novú cestu? Jednoznačne to stálo za to, ale určite to nebolo to, čo táto zreformovaná skupina previedla na piatkovom Hodokvase.
Ich vystúpenie malo byť jedným z vrcholov festivalového leta, ale nakoniec dopadlo viac ako rozpačito. Bola to skôr blamáž. Na pódium Hodokvasu úderom pol jedenástej prišli štyria päťdesiatnici.
Nebolo to vekom, veď v ich rokoch je kopa hudobníkov, ktorí hrajú možno lepšie ako v mladosti. Sex Pistols sa však rozpadli ešte v roku 1978, potom bolo dlhý čas ticho. Skupina sa prvýkrát vrátila v polovici deväťdesiatych rokov a dokonca si vtedy zahrala aj v Prahe.
Neskôr odohrali zopár koncertov, ale v roku 2007, v čase tridsiateho výročia vydania ich slávneho debutového albumu, svoj návrat zobrala úplne vážne a dokonca nahlas uvažuje o nahraní nového albumu! Ale ich koncert na Hodokvase ukázal, že ich minulú Sex punkovú dravosť sa im vôbec nepodarilo preniesť do súčasnosti, až to na pódiu vyzeralo, že namiesto nich hrá akýsi Sex Pistols Revival Band.
Bolo smutné sledovať Johnnyho Rottena s jeho grimasami a podupkávaním, ktorým skôr pripomínal Janka Kurica z Vidieku, Kde sa stratila tá jeho iskra v oku, akú vídame na starých fotografiách a filmových záznamoch? Treba oceniť jeho spev, nikto nespieva ako on. Ten jeho kvílivý hlas je stále unikátny, ale to je asi tak všetko, za čo si zaslúži pochvalu. Zvyšok bola vata. Ukázal svoju bradavku, potom si zanadával na Georga Busha a oznámil nám, že jeho kapela sa volá Sex Pistols a nie Rolling Stones! Zaujímavý postreh. Ach, keby si aspoň zapamätal, že kde vlastne je a nezdravil mesto s názvom: Bratislavia!
Ich koncert mal byť veľkou punkrockovou žatvou, akú symbolizovali dva nakreslené obrovské kombajny zavesené nad pódiom. Zadosťučinením pre všetkých punkerov a fanúšikov dobrej hudby, ktorých Pištole sprevádzali životom, ale ich žatva sa nevydarila. Obilie za tých tridsať rokov prezrelo a zhnilo a namiesto čerstvého chleba nám Sex Pistols ponúkli staré suché keksy.
Stan K.O.Box - Spomienka na Hodokvas, ktorý sme milovali
Na Hodokvase sa v piatok objavil Raťafák Plachta a pomohol prežiť a zostať sklamaným, ktorí nostalgicky spomínali na niekdajšiu atmosféru festivalu.
Hodokvas bol svojho času multimediálny festival, kde okrem hudobníkov našli svoje miesto aj výtvarníci, divadelníci či literáti. Svojou koncepciou a augustovým termínom robil dôstojného partnera júlovému festivalu Pohoda.
Minulý rok ho začala organizovať rakúska agentúra Novarock, ktorá v snahe znížiť náklady - zvýšiť zisk oklieštila počet alternatívnych kultúrnych podujatí a presunula festival na začiatok leta. Návštevníkom ostali koncerty na dvoch pódiách, niekoľko menších hudobných stanovíšť a sieť stánkov, ktoré z nich vytiahli ďalšie peniaze, prípadne poskytli adrenalínovú dávku. Hudobná dramaturgia spela každý večer k vrcholu na hlavnom pódiu v podobe zahraničných hudobných legiend, ktoré svoj vrchol zažili na konci minulého storočia. Na Slovensku ešte neboli.
Spomienkou na Hodokvas ako sme ho poznali bol malý stan Krehkého odporu (K.O.Box) vedľa druhého stage-u, ktorý fungoval len štyri hodiny v piatok popoludní. Pod palec si ho zobrali zoskupenia Krehkí a Nový odpor a ponúkli krátky prierez toho, čo by pravidelným návštevníkom festivalu mohlo chýbať: filmy, telemostové rozhovory s Kalim Bagalom, Štefanom Hríbom či Robom Rothom na tému slovenských prísloví a porekadiel. Vrcholom bol kick-boxerský zápas, ktorý prišiel rozsúdiť sám Raťafák Plachta: "Vy sa pýtate, kto je vo mne, ale ja sa pýtam, čo je vo vás!"
Stan ponúkol aspoň kvapku humoru a nadsázky, ktoré vás dokážu vytrhnúť zo znechutenia, pomôžu vám prežiť rakúskych SBS-károv aj s ich absurdnými niekoľkonásobnými kontrolami a vypreparovanú atmosféru festivalu, ktorý sa berie až príliš vážne. Ešteže opitým pankáčom to nevadí. Aj keď, bohvie, či ich o rok nebude zase o niečo menej.
Katarína Mrázková
