Takmer štyri roky sa okolo filmu Bathory tvorila zaujímavá kampaň. Rýchlo sme vedeli, že Juraj Jakubisko na ňu potrebuje veľa peňazí, že bude mať zahraničné hviezdy a že má ambície dostať sa do svetových kín.
Potom sa pripojila informácia o hlavnej idei – ukázalo sa, že Jakubisko nemá v pláne nakrútiť horor o krvilačnej žene, jeho priťahovala možnosť, že by ju mohol očistiť. Čo ak bola nevinná?
Keďže sme mohli celkom pohodlne pripustiť, že staré legendy sú len rozprávky, vedeli sme si jeho postoj predstaviť. Predstaviť sme si skôr nevedeli to, ako z toho urobí napínavý príbeh pre veľké publikum. A rovnakým rébusom bolo, načo k tomu potrebuje formu výpravného, akčného filmu.
Špekulácie a domýšľanie
Ukázalo sa, že Juraj Jakubisko nevie nakrútiť klasický akčný hit, a možeme byť radi. Pretože Jakubisko je originálny filmár a chce rozprávať príbeh, ktorý by mal zmysel. Nenakrúca tak, aby pritom napádal prvú signálnu, alebo aby stimuloval najzákladnejšie pudy. Keby vedel nakrúcať takto, videli by sme pútavý príbeh, ktorý by príjemne a rýchlo ubehol. Do sladkého zabudnutia.
Jakubisko však nemal pripravený povrchný príbeh. O Bathory vie mimoriadne pútavo rozprávať – vždy, keď sa ho na ňu spýtate. Veľa o nej čítal, uvažoval. V jej legende videl zaujímavý obraz toho, ako sa dá zneužiť moc.
Pretože ju nevnímal samostatne, ako nejaký vymyslený román, červený a krvavý zároveň. Rovnako, ako ho zaujímalo pár rokov v živote jednej ženy, fascinovali ho aj dejiny Uhorska. A nielen ako neškodné a skoro nebadané pozadie.
Rozprávanie o renesančnom období mu ponúklo aj skvelú príležitosť na hranie a pohrávanie. Sám si vyrábal rekvizity, najmä obrazy, ktorými je jeho Bátoryčka obklopená. Využil nepotvrdené i nevyvrátené špekulácie, a domyslel si romantické stretnutie s Caravaggiom. Bitky s Turkami prijal za svoju novú filmársku výzvu a našiel spôsob, ako do toho vmontovať Leonardove vynálezy.
Tých nápadov je veľa, preto je zaujímavé, že pritom zostáva aj veľa času na premýšľanie, prečo Bathory plynie ťažkopádne a pomaly.
Žena oslobodená od viny je zrazu nezaujímavá. Anna Frielová ju hrá veľmi dobre, ale prejde veľa času, kým povie niečo osobné, niečo, čo by jej krásnym šatám a tvári pridalo aj vnútorný svet. Ďalším problémom je, že sa okolo nej točí príliš veľa bytostí. Manžel Nádasdy je v príbehu samozrejmý, aj palatín Turzo, ktorý túžil po jej majetku.
Zorientovať sa
Ale okrem tých dvoch sa tu pohybuje ešte niekoľko všakovakých slúžok a pochybných obyvateľov Čachtického hradu, a pri nich sa príbeh zamotáva a rozpadá.
Psychologická linka je zaťažená zbytočnými epizódkami a tá detektívna je vďaka nim nejasná. Nakoniec sa v nej stráca aj hrdinka filmu, pretože v tom chaose sa nedá rozoznať, či za jej vraždy može čierna mágia alebo psychologický tlak okolia.
Takže vinná alebo nevinná? Je možné, že pre zahraničné publikum nebude táto dilema zaujímavá, protože sa nebude vedieť orientovať v tom, na koho príbeh sa to vlastne pozerá. My Slováci budeme svoju pozornosť napínať viac a dobrovoľnejšie. Logicky, pretože Bátoryčka nás zaujíma rovnako ako Jakubiskov názor.
Len nás pritom nebude dojímať tá veľkoleposť. Taký výpravný film sme síce ešte nemali, ale otázne je, či s tým v roku 2008 budeme moderní.
Film/Recenzia
Bathory (Bathory)
Česká republika – Slovenská republika – Maďarsko – Veľká Británia - USA 2007, 138 minút
Scenár: Juraj Jakubisko, John Paul Chapple.
Réžia: Juraj Jakubisko.
Kamera: Ján Ďuriš.
Hrajú: Anna Friel, Karel Roden, Hans Matheson, Vincent Regan, Franco Nero, Bolek Polívka, Deana Horváthová a ďalší.
l Premiéra v SR: 10. júla 2008
