Ježiš mal na Slovensku štyri reprízy, vypredal Novú scénu a divákov aj zdvihol zo stoličiek. Legendárnu rockovú operu Jesus Christ Superstar naštudovalo pred troma rokmi Mestské divadlo Brno. Po úspešnom uvedení tohto titulu pražským tímom to bola odvaha, nehovoriac o nezabudnuteľnej filmovej verzii, ktorú divadlo nemôže tromfnúť, ak nevymyslí originálny kľúč.
Brniansky Ježiš je profík. Má dlhé vlasy, prostý odev, vie spievať, pohybuje sa na jednoduchej, štýlovo čistej a rôzne využiteľnej scéne, sprevádza ho živá kapela. Žiadny zádrh nehrozí – príbeh plynie, interpretácie známych pesničiek dojmú či potešia, a s Judášom prichádza aj dráma. A predsa. Rock v speve škrípe práve u spomínaných postáv. Okrem toho, akoby chýbala odvaha a presvedčenie posunúť sa od Webberovho príbehu, ktorý už pozná celý svet, ďalej.
Pôvodne novátorský pohľad na posledných sedem dní Ježišovho života očami zradcu chce automaticky brnkať na svedomie a morálku diváka, a tým zaručiť potrebný účinok naňho. Viera však môže fungovať aj inak. Najmä v divadle.
