Narodeniny oslavuje začiatkom júla a už o pár dní sa tradične preháňa po trenčianskom letisku, kde šéfuje nášmu najväčšiemu festivalu Bažant Pohoda. To isté ho čaká presne o týždeň. MICHAL KAŠČÁK tvrdí, že ho to stále baví.
((lukasko))
Existuje film o festivale Glastonbury, kde mnohé veci pripomínajú Pohodu. Súhlasíte?
„To ma teší. V Glastonbury som našiel veľmi veľa inšpirácie. Chodievam tam už od konca 90. rokov, keď sa Pohoda začala meniť na veľký festival. Informačné bilténiky na krku alebo separácia odpadu sú priamo odtiaľ. Vždy sa mi páčilo aj to, že tam chodí aj veľa starších ľudí – vďaka tomu, že sa Británia rozvíjala slobodne. Veľa vecí sme odkukali aj na Szigete alebo z českých festivalov, kde sa mi napríklad vždy páčili kníhkupectvá.“
Takmer každý festival si musel preskákať množstvo krízových situácií. Aj Pohoda mala problémy nájsť si svoj priestor, ako je to dnes?
„Istý typ boja je za festivalom stále. Čo sa týka vzťahu mesta Trenčín k nám, je úplne v poriadku. Posledné roky riešime najmä ekonomickú situáciu. Snažíme sa dostať z dlhov, no zároveň ponúkať kvalitný program a zlepšiť služby, takže sme opäť drahší.“
Koruna sa posilnila, takže na honorároch by ste mali ušetriť, nie?
„Áno, posilnenie kurzu nám pomohlo.“
V programe figuruje veľa starších hudobníkov, je to náhoda?
„Často je úplná náhoda, že sa na festivale zvýrazní jeden štýl, alebo sa objaví viac legiend. Vlani sme napríklad nemali žiadne ska a reggae, teraz ho bude dosť veľa. Časť tohtoročného programu súvisí s návštevou Václava Havla. Keď sa potvrdil on, potvrdila nám aj Joan Baezová a Plastic People of the Universe. Chceme udržať spojitosť so staršími vecami, festival ich má podľa mňa ukazovať rovnako ako tie nové. Páči sa mi medzigeneračné stretávanie návštevníkov, ale aj hudobníkov.“
((opera))
Vlani ste spomínali, že čoraz viac kapiel sa už ozýva priamo, nemusí– te ich bombardovať ponukami. Kto prejavil záujem teraz?
„Napríklad Gossip. Ich agentka nám napísala, že by si radi zahrali na našom festivale. Myslím si, že hľadali miesto, ktoré by sa hodilo do ich cestovného plánu, zároveň nám však potvrdila, že máme ako festival výbornú povesť. Skupina ako Gossip má na jeden deň veľa ponúk, takže nás to potešilo. Máme už veľmi dobré kontakty s rôznymi agentmi, vie sa o nás viac než som si kedykoľvek myslel. Máme dobré referencie a zároveň sa stalo trošku módou chodiť hrávať do strednej a východnej Európy. Začínajú viac chodiť aj návštevníci zo zahraničia. Ešte samozrejme nie sme v polohe ako Sziget alebo Exit, ktoré už musia obmedzovať počet lístkov pre ľudí z Veľkej Británie.“
Takže to nie je tak, že o Fatboya Slima už inde nie je záujem a je mu dobré aj Slovensko?
„Samozrejme, že nie. Slováci sú zaujímaví tým, ako k sebe pristupujú. Sme pohoršení, keď si nás mýlia so Slovinskom, lebo sa cítime ako pupok sveta. Zároveň, keď sa niečo darí, tak to musíme spochybniť, lebo sa nekonečne podceňujeme, sme samý komplex. Fatboy Slim je naozajstná hudobná celebrita, o ktorú je mimoriadny záujem. Na náš termín mal desiatky ponúk. On sa rozhodol, že chce hrať preňho v exotických krajinách, chce sa baviť a objavovať. Jeho potvrdenie je dôležitý signál k ďalším agentom. Bol jeden z headlinerov Glastonbury, je to úlovok, na ktorý som mimoriadne hrdý.“
((hasici))
Tento rok sa zmenili scény. Týka sa to len názvov podľa nových sponzorov alebo sa zmenil aj areál?
„Budú rôzne zmeny, týkajú sa aj zabehnutých scén. Pridali sme dve pódiá s hudbou a arénu neziskoviek. Jedna scéna vznikla zlúčením divadelného stanu s literárnym, kde budú ešte aj debaty a kapely. To je Garnier Magic Mirrors. Novou scénou je aj Devín_FM, čo je scéna Slovenského rozhlasu – Devínu a _FM. Tam bude znieť klasika, nové a menej známe slovenské kapely, elektronika. V Pontis aréne budú debaty, projekcie a divadlá.“
Jednou z očakávaných noviniek bude ďalšia pocta Jarovi Filipovi, ktorú pripravuje Richard Müller. Vymysleli ste to vy, alebo s tým prišiel on?
„Je to jeho projekt, ktorý chystá viac ako dva roky, že to vyšlo práve teraz, je náhoda. S Richardom Müllerom sme sa už v minulosti o hraní u nás niekoľkokrát bavili. Vždy som mu povedal, že keď chce, môže u nás hrať. Vlani sa to nepodarilo, a keď sme sa tento rok náhodne stretli, hovoril, že mu je to ľúto, ale že to konečne môžeme urobiť. A dokonca s novým projektom. Vyšlo to tak, že presne pred desiatimi rokmi hral na Pohode Jaro Filip. Nepotrpím si až tak na výročia, ale pekne sa to pospájalo, nie?“
Je ešte niečo podobne špeciálne, čo bude mať na Pohode premiéru?
„To, že mnohí hudobníci prvýkrát zahrajú na Slovensku, už ani nezdôrazňujeme. Z nových vecí bude mať u nás premiéru nového projektu Tomáš Sloboda. Premiérou bude aj spojenie Opery SND s britským zborom Royal Choral Society, ktorí si majú zaspievať aj Suchoňovu skladbu Aká si mi krásna. Z toho mám veľkú radosť.“
((kascak))
Program je už definitívne hotový, alebo sa ešte môže stať, že sa napríklad ozve agent skupiny Franz Ferdinand a vy ich zoberiete?
„Môže sa to stať, ale dosť o tom pochybujem. Skôr sa môže stať, že ešte niekto odriekne. Ľudia sú omylní a všelijakí. Stalo sa nám to aj dnes, s The Wombats. Robí ich ten istý agent, čo má aj skupinu CSS. Trikrát sme sa s ním dohadovali a trikrát sa tie veci zrušili.“
Čo bol dôvod na zrušenie teraz?
„The Wombats to zrušili na základe rozhodnutia ich vydavateľstva, ktoré im duplo na zmluvu a pripomenulo, že do nejakého termínu musia urobiť nový album. Všetci organizátori ich koncertov v lete dostali email, že kapela musí ísť do štúdia. Beriem, že ide o ťažký šoubiznis, ale dávam to za vinu agentovi. Ten si musí urobiť poriadok a potvrdzovať kapelu iba vtedy, keď kapela naozaj môže.“
Promotér je dosť nevďačné povolanie. Hudobníci môžu všetko, on takmer nič a ešte naňho nakoniec často frfle aj publikum.
„Áno, ľudia vidia meno na plagátoch, tešia sa a potom si myslia, že buď ich klameme, alebo si nevieme spraviť poriadok my. Tým, že je veľký záujem o živé hranie, promotéri sú stavaní do ešte horšej pozície ako boli.“
Čiže zrušenie nejakej kapely môžete len akceptovať?
„Presne tak. Nič s tým nenarobíme. Ak s tým niekto niečo urobí, sú to festivaly Glastonbury alebo Roskilde, ktoré sú veľmi silné a vplyvné. Ostatní nemajú šancu. Wombats im to všetkým zrušili. Možno to vyznie zvláštne, ale je úplne normálne, že niekto vypadne. To riziko je vždy, treba byť naň pripravený. Aj v triede mali vždy sedieť všetci a niekto vždy chýba – aj skupiny sú ľudia, ktorí môžu ochorieť, havarovať, môžu mať rodinné starosti. Ide o festival, nie o jednu kapelu. Je dobre, ak o zrušení vieme vopred a nemusíme to ľuďom hovoriť až priamo na festivale, ako sa stalo vlani so skupinou Air.“
Nie je riešením dobrá zmluva?
„Našťastie agenti aj kapely sa snažia byť seriózni, žijú z hrania a nechcú si kaziť povesť. Myslím si, že ten agent, ktorý robí CSS aj The Wombats, sa dlho neudrží. Tento svet funguje vo väčšine prípadov na dobrom slove. Existujú zmluvy, ale tie sú hlavne pre účtovníctvo. Keď sa slovo poruší raz, tak o. k., no ak sa to stane viackrát, rýchlo sa rozšíri, že ten človek je nespoľahlivý.“
S Glastonbury sme začali, s Glastonbury aj skončíme. Ten festival má štyridsaťročnú tradíciu v rámci jednej rodiny. Viete si predstaviť, ako raz spravíte šéfom svojho syna?
„To by bolo úžasné. Ale určite nechcem nikomu linkovať nič, svojim deťom už vôbec nie. No musím priznať, že táto predstava je krásna (smiech). Festival ma zatiaľ stále baví a rád by som ho robil ďalej, no to závisí od mnohých vecí. Teraz je dobré obdobie, tesne pred festivalom. Som nabudený, lebo sa riešia posledné veci, vylepšujú detaily, a to je príjemná robota. Potom je vždy jedno obdobie, keď nemáme nič v rukách – čakáme na vyjadrenia umelcov, účtujeme minulý rok, čakáme na podporu od partnerov. A vtedy to občas mávam chuť nechať celé tak.“
Čo vás presvedčí, že to má zmysel ťahať ďalej?
„Som veľmi rád, keď chodím medzi ľuďmi a vidím, že sa tešia a akí sú k sebe. Nie koncerty, ale pocit, že človek niekde príde a cíti sa dobre. To je určite najcennejšie, čo máme. Najsilnejší moment pre mňa prichádza prvý týždeň po festivale. Keď balíme areál a doznieva atmosféra. Vtedy som vždy optimista, čo sa týka Slovenska. A potom vo chvíľach, keď vďaka festivalu stretneme nadšencov aj tam, kde by sme ich nečakali. Medzi náhodnými ľuďmi alebo aj obchodnými partnermi.“
Autor: Oliver Rehák Peter Bálik
