TRENČIANSKE TEPLICE, BRATISLAVA. Už niekoľko dní sa hovorí o ostrove Farö, a nie sú to veľmi veselé správy.
Od šesťdesiatych rokov tam žil režisér Ingmar Bergman. Zomrel presne pred rokom a teraz sa zdá, že jeho sídlo pôjde do aukcie. Ktovie, čo sa potom stane s miestom, kde vznikli filmy Ako v zrkadle, Persona i Scény z manželského života.
Presadiť sa voči géniovi
O práci i o spoločnom živote na ostrove rozprávala pred pár dňami nórska herečka Liv Ullmannová, keď prišla do Trenčianskych Teplíc na festival Artfilm. Režisér trýznivých a psychologických drám bol niekoľko rokov jej životným partnerom.
„Bola som vtedy mladá a šťastná, Bergmanove filmy boli temné,“ povedala Ullmannová.
Vo filme Persona hrala štyridsaťročnú herečku Elisabet, ktorá prestane komunikovať so svetom, lebo sa jej všetko zdá len lžou. Sama mala vtedy len dvadsaťpäť, a veľmi postave nerozumela. Až po rokoch si uvedomila si, že Elisabet bola vlastne Ingmarom. „Moje postavy mali veľa z neho.“
Z Ullmannovej spomienok občas cítiť aj iróniu. Napríklad vtedy, keď hovorí o filme Jesenná sonáta. Keď vznikal, spolu so svojou filmovou mamou Ingrid Bergmanovou protestovala proti jeho vyzneniu. Nechápali, prečo by sa štyridsaťročná dcéra, ktorú hrala Liv, mala stále cítiť obeťou matky, slávnej klaviristky. Voči „géniovi“ sa však nepresadili. A ten scenár Ullmannová dodnes nepovažuje za celkom úprimný.
Bolestivé ahoj
V roku 1982 nakrútil Bergman film Fanny a Alexander – po ňom sa stiahol a pracoval pre televíziu. V roku 2002 sa však vrátil ku klasike Scén z manželského života – film Saraband je vlastne voľným pokračovaním.
Nepriamo ho na tento film naviedla Ullmannová s jej častým hereckým partnerom Erlandom Josephsonom. Keď s ním nakrúcala svoj film Nevera, v prestávkach sa zabávali parodovaním dialógov zo Scén manželského života. A zábery poslali len tak Ingmarovi.
Tomu sa nápad vrátiť sa k postavám Marianne a Johanovi z tohto filmu zapáčil. Prisľúbil, že z páru po tridsiatich rokoch urobí komédiu. Samozrejme, že z toho bola opäť dráma.
Spomienka na samotný film Saraband je pre Ullmannovú boľavá. Po skončení nakrúcania sa už chystala párty. Bergman vraj vošiel do dverí, povedal len „ahojte“ a odletel na svoj ostrov. „S nikým sa nerozlúčil, nikdy na to nezabudnem.“
Režijný comeback 84-ročného umelca bol pre ňu dojímavou skúsenosťou. Hoci už nakrúcanie sledoval len cez monitory, mala ku koncu pocit, že si rozumejú aj na diaľku, akoby si navzájom posielali dymové signály.
V knihe Premena opísala aj menej harmonické obdobia v ich spoločnom živote na ostrove, ktorý leží 140 km juhovýchodne od švédskeho pobrežia. Ich hádky neboli nikdy podľa cestovného poriadku prievozníka. Občas si teda zavolali aj aerotaxi, aby ho vzápätí zrušili, lebo sa medzičasom pomerili.
Bergmanov vplyv
Liv pred časom plánovala nakrútiť film o Nore, ktorú sama hrala aj na Broadwayi. Na Artfilme o tejto postave povedala: „My ženy sa často rozhodujeme nebyť rovnoprávne s mužmi, lebo si myslíme, že je to súčasť ženskej duše.“
Do filmu chcela obsadiť Cate Blanchett, no nezohnala peniaze. „Som žena, som herečka a vo vyššom veku, to sú už tri mínusy,“ vraví.
Pritom nakrútila aj komerčne úspešné tituly. Film Kristína Vavrincová sa stal národným sviatkom s rekordným počtom 900tisíc divákov. Tým, čo by jej kariéru režisérky chceli pripísať len Bergmanovmu vplyvu, Liv odkázala, že sa od zlých režisérov naučila viac ako od dobrých.
Švédi by radi zachovali Bergmanov domov na Farö v pôvodnom stave a spravili z neho miesto, kde by sa inšpirovali ďalší tvorcovia. Predaj však v testamente spomína sám Bergman a časť potomkov s jeho vôľou súhlasí.