SME

V zatratení komercie a sebalásky

Herci sú s najväčšou pravdepodobnosťou sadisti. Pozrite sa, čo robíme svojim postavám.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK)

Je viacero spôsobov, ako hrať divadlo. Každý sa hodí v iných časoch, inej situácii, inom spôsobe rozprávania príbehu, v inej funkcii, ktorú divadlo toho-ktorého obdobia nesie.

V dnešnej spoločnosti sa vedľa seba uživí viacero hereckých teórií. Každá hľadá ten jediný správny spôsob, ako hrať divadlo. A každá tvrdí, že našla to jediné pravé umenie a všetko ostatné je len technika, hnusné remeslo, ktoré s umením nemá nič spoločné. Občas mám pocit, že divadelnícka obec je najfundamentalistickejšia cirkev na svete.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Asi tu máme problém

U nás sa zvykne učiť akási všehochuť založená na psychologicko-realistickom učení Stanislavského, prefiltrovaná tak­mer storočím rôznych interpretácií podľa toho, ako sa to práve hodilo. Celý jeho systém si občas zamieňame s dogmou a brať ho ako jediný návod na použitie seba samého v službách divadlu, čo nie je pravda.

Psychologicko-realistické, ak chcete, pravdivé herectvo si dáva za úlohu zobraziť postavu tak, akoby bola skutočná, osobne prítomná na javisku. To nie je úplne to isté, Stanislavskij chcel niečo iné – živosť a vzrušivosť divadla. Rovnaký výsledok dostaneme vzbudzovaním dojmu živosti v mysli diváka. Námietka, že ide o klamstvo, je pravdivá len čiastočne.

Voči divákovi sú oba spôsoby rovnako klamlivé, pretože divadlo je na klamstve založené. Ak je divadelná lož nemorálna, muselo by byť potom nemorálne celé ľudstvo a jeho kultúra. Pesimisti a cynici tvrdia, že aj je.

SkryťVypnúť reklamu

Systém predpokladá manipuláciu s vlastnou mysľou. Herec si sám seba predstavuje v okolnostiach daných hrou a potom koná a cíti prirodzene tak, ako by konal a cítil, keby sa daný dej práve v tej chvíli odohrával. Oklame sám seba, aby bol pravdivý, čo je slušný paradox.

Herectvo, ktoré vzbudzuje zdanie pravdivosti, pracuje na podobných základoch a jeho výskyt je u nás bežnejší než dogmatické nasledovanie systému. Zdanie pravdivosti by pri ideálnych podmienkach nemalo byť odlíšiteľné od pravdivosti, ktorú pozná dnešný výklad Stanislavského systému. Usiluje sa o rovnaké výsledky – živosť a vzrušivosť – ale inou cestou.

Najlepším opisom tejto inej cesty je aforizmus: „Nie je pravda, že divadlo nemá pravidlá. Divadlo má množstvo pravidiel. Ale žiadne z nich neplatí.“ Aby sme boli dôslední, žiadne z nich neplatí, pokiaľ berieme do úvahy fázový priestor funkcií divadla a umenia všeobecne.

SkryťVypnúť reklamu

Divadlo je časovo najpominuteľnejšie zo všetkých umení, takže podlieha najrýchlejším zmenám svojej spoločenskej funkcie, ako aj spôsobu divadelnej tvorby. Prakticky jediné, čo bolo pred érou fotografie, zvukového a obrazového záznamu možné uchovať, bol dramatický text, čiže literárna zložka divadla.

Čo si myslí divák

Divadlo nám v priebehu svojej histórie stihlo predviesť celú plejádu funkcií a ich rôznych kombinácií – výchovnú, politickú, sociálnu. Zastávalo ich zväčša vtedy, ak sa muselo či chcelo riadiť vládnymi či cirkevnými nariadeniami. No aj v prípade neslobody si tvorcovia vedia nájsť cestu, ako narúšať plány vrchnosti (viď malé javiskové formy pred revolúciou), čo však ešte neznamená, že režimistické divadlo neexistuje.

Ak má divadlo nariadenú funkciu zhora, buď sa ňou riadi, alebo s ňou vedie studenú vojnu. Jediná ďalšia možnosť je, že zanikne. Lenže akú funkciu má, keď je relatívne slobodné?

SkryťVypnúť reklamu

Správna odpoveď je každá, ktorá udrží divadlo pri živote. Iné kritérium neexistuje. Členovia inscenačných kolektívov však radi zabúdajú, že divák je tiež tvorcom. Divadelná inscenácia má vždy ten význam, aký si divák myslí, že má.

Sebaláska tvorcov a znevažovanie funkcie diváka je koreňom principiálneho zatracovania komercie v divadelnom umení. To, že je niečo masovo úspešné a produkuje finančný zisk, nemusí nutne znamenať, že je to zároveň zlé. Ale priznajme si, ani dobré.

To, že je niečo masovo úspešné, nemusí znamenať, že je to zlé. Ale priznajme si, ani dobré.

Autor: Ondrej Kaprálik, blog SME

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Za 30 rokov videl v autoškole všeličo. Vodiči už nie sú tak zruční
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 16 840
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 8 103
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 927
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 924
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 363
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 225
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 973
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 780
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 429
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 527
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 12 088
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 562
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 822
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 455
  7. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 242
  8. Ján Valchár: Delúzia solúnskych bratov plus novinky z frontu 3 786
  1. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene
  2. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  3. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  4. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  5. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  6. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  7. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  8. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
SkryťZatvoriť reklamu