Jazzu je u nás čoraz viac. Môže za to aj MARIÁN PAVLOVIČ. Mladý operný spevák, ktorý sa výrazne presadil aj v zahraničí, vyštudoval aj ekonómiu a tvrdí, že jazz a práca organizátora ho bavia tiež. Presne o týždeň sa bude na Zelenej vode po prvý raz konať ambiciózny Openjazzfest, ktorého je umeleckým riaditeľom.
Ako sa vlastne vyťažený operný spevák dostane k práci organizátora?
„Už trinásť rokov organizujem adventné recitály v Novom Meste nad Váhom, kde som sa narodil. Zo začiatku to bolo o mojich priateľoch-spevákoch, no zlomilo sa to v roku 2002, keď som zavolal Cappellu Istropolitanu. Do kostola prišlo tisíc ľudí, čo sa nikdy predtým nestalo. Vtedy som bol nútený založiť si umeleckú agentúru. Uvedomil som si, že mojou výhodou je osobná známosť s hudobníkmi, ktorí by inak na bežné komerčné ponuky nereagovali.“
To sa však všetko týkalo len klasiky, ako do toho prišiel jazz?
„Dlhé roky mi pomáha najmä jeden priateľ – úspešný miestny podnikateľ. Mal traumatickú skúsenosť z Ameriky, kde chcel ísť na gospelový koncert do baptistického kostola, no vyhodili ho, že nepatrí do komunity. Obrátil sa na mňa: Ty chodíš po svete, keby si mi tak doviezol nejaký gospelový zbor? Keďže mám priateľku vo Washingtone, pozbierali sme rôzne nahrávky a vybrali Howard Gospel Choir. Sú veľmi dobrí, nahrávali napríklad so Steviem Wonderom. Prišli v menšej zostave, ale išla z nich neuveriteľná sila. Zorganizovali sme turné po piatich mestách, ktoré sa skončilo veľmi úspešne.“
Urobiť si vlastný festival bol tiež jeho nápad?
„Ten podnikateľ je telom a dušou jazzman, chodí na koncerty po celom svete. Keď videl, že vynaložené peniaze sa vracajú späť na čoraz vyššej umeleckej latke a vie, že sa tiež nevyhýbam jazzovému žánru, nahovoril ma na festival. Má v dlhodom prenájme areál na Zelenej vode, ktorý čaká veľká revitalizácia. Vznikne nový amfiteáter, časom možno akvapark, kongresové centrum, chceme, aby sa Zelená voda stala akýmsi centrom kultúry na Považí. Okrem jazzu sa tam má hrať aj klasika a iné žánre.“
Kto budú tohtoročné hlavné hviezdy vášho festivalu?
„Martin Valihora navrhol niekoľko priateľov z newyorskej scény. Napríklad sólový projekt Tonyho Greya, basgitaristu, s ktorým hrá u Hiromi. Oli Rockberger je zase pesničkár a klavirista, považovaný za amerického Jamieho Culluma, a Gregoir Maret má tie najlepšie referencie od ľudí ako Marcus Miller alebo Pat Metheny.“
Myslíte si, že okrem jazzových fanúšikov príde dosť ľudí zvedavých na hudbu, ktorá je najmä klubovou vecou?
„Do Nového Mesta je to menej než hodina po diaľnici z Bratislavy. Chceme jazz priniesť do regiónu. Tým, že ho zasadíme do prírodnej scenérie, širšie publikum ho dokáže lepšie tráviť. Keď vám niečo nesadne, môžete sa ísť prejsť alebo si zaplávať. Hrať sa bude na dvoch scénach, na tej menšej sa začne program vždy v polovici, takže diváci stihnú vidieť vždy aj časť diania na oboch scénach. Navyše ten priestor je zaujímavý aj pre hudobníkov - je príjemnou zmenou vyjsť z malých klubov.“
Väčšina akcií sa začína prvým ročníkom, vy ho ohlasujet ako nultý. Prečo?
„To sa ma pýtal napríklad aj Peter Lipa, keď videl program. Že čo už potom plánujeme robiť na prvom ročníku, keď teraz máme toto. Chceme pozorne načúvať aj publiku, ktoré je spolutvorcom festivalu. Aj preto je dramaturgia taká farebná a ponúka všetky odtiene jazzu od etno prvkov až po freejazz a dixieland. Na budúci rok už budeme mať veľký amfiteáter, teraz je to len prírodný amfiteáter s prírodnými kaskádami tesne pri vode – ale o to romantickejší zážitok sľubuje. Dá sa to prirovnať k autu v zábehu.“
Čo vás vlastne na jazze tak priťahuje?
„Je to iná výzva. V opere môžete byť spolutvorcom diela, ale v obmedzenom priestore. V jazze máte nekonečnú možnosť variácií. Jazzmani navyše neuveriteľne držia spolu, tešia sa z každej novej akcie a možnosti zahrať si. Veľmi sa z toho teším a je to pre mňa nové. V opere to nie je vždy tak. Mojou výhodou je, že som na voľnej nohe a veľakrát mám samoštúdium na predstavenia doma. Denne nevydržíte spievať viac ako štyri-päť hodín. Niekto sa vo zvyšnom čase stane bohémom, ja si zase rád zaorganizujem.“
