Zoltán chcel mať zo syna muzikanta, ale už sa zmieril, že ho nepresvedčí. Muzikanti iba pijú, namietal mu David. Radšej bude futbalistom.
Športovú kariéru možno začať v zmiešanom mužstve a po prvom turnaji sa možno začne aj nový život.
Uvidíme v novom filme Jara Vojteka.
BRATISLAVA. Zoltán Oláh je z Kokavy nad Rimavicou, doma má jedného dorastenca, syna Davida. Práve sa chystal do záložne, vymeniť prsteň a zlatú retiazku, myslel si, že peniaze sa zídu na synovu futbalovú kariéru.
David bude čoskoro aj vo filme. V Kokave sa už niekoľko dní pohybuje dokumentarista Jaro Vojtek a nakrúca veľké prípravy na futbalový turnaj v Srbsku. Hrať budú Slováci, Maďari, Taliani, Balkánci. Všetci päťnásťroční. Niektorí bieli a niektorí čierni.
Hľadanie v polepšovni
Slováci ešte také mužstvo nemali, bývalý futbalista a dnes tréner Vlado Sendrei ich musel hľadať po krajine. Niekedy aj v polepšovni. Jedenástku si nakoniec vybral pri spoločnom tréningu, a keď všetko dobre dopadlo, mohlo sa ísť na nákup. Zoli napríklad naháňal kožené kopačky, David by nerád zostal v plátených.
„Zoli zháňa peniaze na cestu, chcel by svojho syna odprevadiť až do Kragujevacu. Neviem, či je to dobrý nápad, lebo Zoli si rád vypije,“ hovorí Jaro Vojtek. „Pre mňa je však čarovné už to, že sa pre niečo nadchol, že niečo chce.“
Najmä na chlapcoch z polepšovne vidí, ako veľmi chcú niečo dokázať. Vyrastali v rozvrátených rodinách, teraz veria, že keď dajú gól, niekto si ich všimne. Oni potom naštartujú a začnú odznovu.
„Viem, že som pre nich takým dotykom s vysnívaným životom. Ale hranice máme jasné - oni nezneužívajú mňa, ja nezneužívam ich. Teraz čosi spoločne vytvárame, hovorím im, a oni sú na to hrdí. Niečo nás spája, a teda celkom prirodzene sa z nás stali kamaráti. Nemusíme sa baviť len o futbale. Poviem, Zoli, prosím ťa, sprav si už tú omietku, lebo ti spadne dom! A on uzná, že mám pravdu, “ uvažuje Jaro Vojtek.
O otcoch a synoch
Prirodzene, taký otvorený vzťah by nešiel bez skúšky. Rodiny futbalistov si režiséra pozvali domov a čakali, či sa s nimi naje a či si s nimi aj vypije. Teraz by sa za neho už aj pobili, keby mu bolo treba prísť na pomoc. A keby nebol ženatý, už dávno by mu ponúkli svoje dcéry.
Vojtek hovorí: „Minule ma volali a ja som nemal čas. Nemôžem prísť, vravím im, som so synom. A Zoli mi potom povedal: Neboj sa, ja si všímam, ako sa správaš k synovi, aj ja nabudúce vymyslím nejaký výlet pre Davida! To je pre náš film veľmi dôležité - nehovoríme len o futbale, hovoríme aj o otcoch a synoch. Rodinné vzťahy si tvoríme každý deň, pri hre, alebo bez nej.“
A to bola pôvodne iba nenápadná príbehová linka. Jaro Vojtek prišiel nakrúcať najmä preto, aby videl, či sa chlapci zo zmiešaného klubu dokážu osprchovať v spoločnej sprche, či je rasizmus výmyslom dospelých, alebo či mu podliehajú už aj malé deti.
Budú hrať ako levy
Nakoniec sa pri nakrúcaní udialo toľko vecí, že si vôbec nevie predstaviť, ako turnaj v Srbsku dopadne. „Očakávam, že chlapci budú hrať ako levy. Je možné, že tam aj niečo zmizne, že sa aj pobijú, neviem. Možno budú hrať dobrý futbal, možno sa rozlúčime nejakou vylomeninou. Tento film však nerobíme preto, aby sme si niečo nahovárali. Čo sa stane, to v ňom priznáme.“
Hrať sa začne v piatok, víťaz a výsledok filmu budú známe v nedeľu večer.
