K starším ľudom s úctou. Po zrátaní vekového priemeru interpretov na albume River (The Joni Letters) dostaneme číslo blížiace sa k 55. Pritom iba bubeník Vincent Colaiuta (52) má k tomuto číslu blízko. Inak ide o stretnutie vekovo vzdialených generácií.
Starí rodičia a vnuci
Na jednej strane vitálni dôchodcovia ako speváci Tina Turner, Joni Mitchell a Leonard Cohen, Herbie Hancock, saxofonista Wayne Shorter, kontrabasista Dave Holland, na druhej deti a vnuci: speváčky Norah Jones, Corinne Bailey Rae, Luciana Souza a gitarista Lionel Loueke. Hviezdy, pri ktorých sme náchylní nadobúdať dojem, že sa azda ide nahrávať pokračovanie projektu We Are the World. Nie je to tak.
VIDEO: Ako sa rodil album RiverHerbie Hancock tvrdí, že ho oslovil producent Larry Klein, mimochodom ex-manžel Joni Mitchell, aby nahrali album jej pesničiek. Nakoniec to všetci spoločne dotiahli až na najlepší album roka ocenený prestížnou cenou Grammy. Ale kto je tu šéf? Asi všetci.
Podobnú situáciu nastala už v roku 1979, keď Hancock a Shorter nahrali Mitchellovej album Mingus. Ten na koncertoch hrala naživo nemenej exkluzívna zostava: Joni Mitchellová, Pat Metheny, Jaco Pastorius, Michael Brecker a Don Alias.
Pokiaľ ide o album River, nie som si istý, či táto kombinácia žánrovo odlišných ľudí priniesla novú kvalitu. Všetci interpreti predstavujú svojím hudobným vkladom značku, vďaka ktorej ich ľahko rozoznáme. Pritom ani jeden z nej neustúpi, hrajú presne tak, ako to poznáme z ich vlastných radových albumov.
Výsledkom je nahrávka natrieskaná peknou hudbou. Ale najviac tým utrpela skladba Nefertiti. Rytmická sekcia znie ako udusená vankúšmi. Asi aby nevyrušovala pri nákupoch v obchode. Kostra Tonyho Williams, legendárneho bubeníka, ktorý v 1967 nahral túto skladbu s Milesom Davisom, Hancockom, Shorterom a Ronom Carterom, sa otáča v hrobe.
Hudba pre všetkých
Kvalitných klaviristov je na zemeguli dosť. Skladby Joni Mitchellovej by nepochybne vedel nahrať napríklad aj Chick Corea a boli by tiež pekné. Corea by to zvládol určite rovnako spoľahlivo a možno by tiež dostal Grammy.
Tento album má jednoduchý odkaz: všetci na všetkých stranách nech sú spokojní. A podľa väčšiny recenzií aj sú, tak čo? A k starším ľudom treba pristupovať s úctou.
Autor: Miro Tóth ( Autor je doktorandom v Ústave hudobnej vedy SAV)
