Blížiaci sa septembrový festival Divadelná Nitra má už pripravený program. Komerciu z divadla nevylučuje, ale takéto kritérium na svoj výber inscenácií neuplatňuje.
Kde-kto by si myslel, že chodiť po Európe, pozerať divadelné predstavenia a hovoriť, toto sa mi páči a tamto nie, je tá najľahšia vec na svete. Pre tím tvorcov festivalu Divadelná Nitra je to predovšetkým šťastie, ktoré spája prácu s koníčkom. Najväčší divadelný festival u nás sa v septembri bude konať v Nitre už po osemnásty raz.
Výber inscenácií si žiada nielen odbornú prípravu a elán, ale aj schopnosť komunikovať a dlhodobo rozvíjať vzťahy. Ľudia, ktorí sa programom veľkého festivalu zaoberajú, zbierajú materiál po celý rok. Dostanú do rúk dobrých pár stoviek inscenácií, z ktorých vyberajú to, čo Divadelná Nitra ponúkne ako najlepšie z možného.
„Vždy si pozrieme všetky inscenácie, o ktorých sa dozvieme,“ hovorí Martina Vannayová z festivalovej rady pre zahraničné divadlo. „Dostávame stovky dévedečiek a videokaziet, z ktorých selektujeme. Naším pravidlom je, aby aspoň jeden z tímu videl inscenáciu, ktorá je v programe, aj naživo.“
Dobré, zlé a komerčné
Tipy po celý rok prichádzajú od konzultantov a divadiel samých, ale členovia rady si ich hľadajú aj po svojich cestách. Hľadanie sprevádza veľa tímových debát o tom, čo dôležité sa v európskom divadle deje, čo človeka aktuálne znepokojuje, o čom by chcel vypovedať.
To tvorí budúci základ pre aktuálnu festivalovú myšlienku, ktorá sa z nových skúseností postupne vygeneruje. Tento rok sa bude niesť v znamení vyhraneného postoja a zodpovednosti, ktoré sa odrážajú v novom spôsobe nazerania.
„Akoby niekdajšie cool nahradilo hard. Nový pohľad môžeme nazvať napríklad hardness,“ píše vo svojej úvahe riaditeľka festivalu Darina Kárová.
Výber inscenácií, samozrejme, ovplyvňujú finančné možnosti. Obmedzenia tohto druhu však podľa Vannayovej nehovoria o kvalite privezených inscenácií. Hoci by tím vedel, čo ponúknuť za viac peňazí, vždy ide o to, zmestiť sa do rozpočtu a zároveň držať úroveň.
O delení na komerčné a nekomerčné predstavenia sa pritom hovoriť nedá. Dobrú aj zlú inscenáciu môže ponúknuť aj divadlo, ktoré na seba zarába do veľkej miery samo, a aj divadlo plne dotované. Aké kritérium možno teda pri výbere uplatniť?
Rozum a cit
„Keď si niečo pozriem v zahraničí, riadim sa skúsenosťou, zážitkom, ale aj túžbou, aby sa predstavenie páčilo mojim priateľom a známym, ktorí sa, mimochodom, v slovenských divadlách často nudia,“ hovorí Martina o kritériách výberu. Rovnako dôležitá je, samozrejme, dobrá vedomosť o tom, čo sa považuje za dobré a kvalitné v Európe. „Na druhej strane, divadlo nie je len o hlave, musíte aj cítiť, že je dobré,“ dodáva divadelníčka, ktorá sa špecializuje na nemeckú oblasť.
V procese výberu treba mať navyše na zreteli všetky divadelné zložky, skladbu reprezentovaných krajín či typov divadla a prehľad o tom, čo tu už bolo a aká inscenácia by mohla priniesť niečo celkom nové.
Z nového súdka
Čo teda ponúkne Divadelná Nitra tento rok? Ťahákom by malo byť divadlo Deutsches Schauspielhaus z Hamburgu. Tým najuznanejším z jeho uplynulej sezóny je Pornografia v réžii Sebastiana Nüblinga, ktorú privezie aj do Nitry. Potom to bude holandský Ro Theater z Rotterdamu. Predstaví sa Brechtovým Baalom so ženskou predstaviteľkou v hlavnej úlohe a v genderovo vzácnej réžii Alize Zandwijk.
Po prvý raz bude na festivale grécke divadlo – súbor RootlessRoot z Atén a predstaví sa titulom Náhle spŕšky ticha, v ktorom účinkujú slovenský tanečník Jozef Fruček a grécka tanečnica Linda Kapetanea. Okrem toho sa bude prezentovať Rusko, Maďarsko, Poľsko, Česko a Chorvátsko.
Slovenský výber padol na Čičvákovu réžiu Leoncea a Leny v SND, Timravu a jej Všetko za národ z Divadla Andreja Bagara v Nitre v réžii Ondreja Šulaja a na tanečné Canto Hondo Martina Žišku a Šárky Ondrišovej.
Keď si niečo pozriem, riadim sa skúsenosťou, zážitkom, ale aj túžbou, aby sa predstavenie páčilo mojim priateľom.
